Sv. Augustín: O NAJSVÄTEJŠEJ TROJICI (Kniha I.-IV.)
Ten, kto tvrdil, že Pán, náš Boh Ježiš Kristus, nie je Boh alebo nie je pravý Boh, alebo nie je jeden a jediný Boh s Otcom, alebo nie je skutočne nesmrteľný, pretože je premenlivý, bol usvedčený z omylu najzjavnejším a jednomyseľným svedectvom Písma, kde čítame: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bolo Boh. Je jasné, že v Božom Slove spoznávame jediného Božieho Syna, o ktorom Ján neskôr hovorí: A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami. A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami, lebo sa vtelilo, keď sa narodilo v čase z Panny. V tomto úryvku Ján potvrdzuje nielen to, že Slovo je Boh, ale aj to, že je súpodstatné s Otcom, pretože po slovách: A Slovo bolo Boh, dodáva: “To bolo na počiatku u Boha a všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič”. A keďže hovorí: všetko, myslí tým všetko, čo bolo stvorené, teda všetky stvorenia, môžeme s istotou povedať, že ten, skrze ktorého bolo všetko stvorené, nebol stvorený. A ak nebol stvorený, nie je stvorením; ak nie je stvorením, je súpodstatný s Otcom. Lebo každá látka, ktorá nie je Boh, je stvorenie, a čo nie je stvorenie, je Boh. Ak by však Syn nebol tej istej podstaty ako Otec, bol by zrejme stvorenou podstatou; ak však takou je, nie všetko bolo stvorené skrze neho. Ak však všetko vzniklo skrze neho, potom je jednou a tou istou podstatou s Otcom. A preto je nielen Bohom, ale aj pravým Bohom. Toto najjasnejšie hovorí Ján vo svojom liste: “Vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám rozum, aby sme poznali pravého Boha a boli v jeho pravom Synovi Ježišovi Kristovi. Toto je pravý Boh a večný život.…