S bolestnou, ale i hrdou rozpomienkou hľadím do minulosti pred 30 rokmi. Dívam sa na deň 27. októbra 1907, na deň martýria 15 černovských mučeníkov.
Nemôžem inak. Veď som synom černovských rodičov.
Delil som sa vo všetkom s osudom mojich rodákov. V Černovej som býval do svojho 12. roku, Černovci boli i po tom svedkami môjho účinkovania, študovania a života. Zaplakal a zakvílil som nad touto udalosťou. Ale bol som aj hrdý v ďalekej zemi na mojich rodákov, ktorí tak impozantným spôsobom prejavili svoje odhodlanie a lásku k svojeti a svojim.
Pätnásti umreli a 40 odsúdili na 37 rokov väzenia. Na malú obec, niečo vyše 1000 duší počítajúcu Černovú, to bola nesmierne veľká obeta. Masakra černovská zúrodnila Slovensko. Vydobyla rodu slobodu a uznanie na celom svete.
Zabudli sme na žandárske bajonety a guľky. Zabudli sme i na maďarské žaláre.Ale na černovskú masakru a na černovský heroizmus nezabudneme nikdy.
Bratia a sestry, Černovú oslávte všade!
Mons. Andrej Hlinka, pri príležitosti 30. výročia udalosti v Černovej (Slovák, 27.10.1937, č. 245)
Vdp. Šebastián Košút: Nezabúdajme na obete černovskej tragédie!