Sv. Karol Boromejský: ABY SI INÉ NEHOVORIL A INÉ NEROBIL

Z reči svätého biskupa Karola na poslednej synode

(Acta Ecclesiae Mediolanensis, Mediolani 1599, 1177-1178)

Uznávam, všetci sme slabí. Ale Pán Boh nám dal prostriedky, ktorými si môžeme ľahko pomôcť, ak chceme. Taký kňaz chce žiť bezúhonne, lebo vie, že sa to od neho vyžaduje, chce byť zdržanlivý a viesť anjelský život, ako sa patrí, ale ani ho nenapadne použiť primerané prostriedky: postiť sa, modliť sa a vyhýbať sa zlej spoločnosti a škodlivým, nebezpečným dôvernostiam.

Ponosuje sa, že len čo príde do chóru modliť sa žalmy, len čo začne sláviť omšu, hneď ho napadá tisíc vecí, ktoré ho odvádzajú od Boha. Ale čo robí v sakristii, kým vyjde do chóru alebo na omšu, ako sa pripravuje, aké prostriedky volí a  používa na udržanie pozornosti?

Mám ťa poučiť, ako ti môže stále pribúdať síl, a ak si už bol v chóre sústredený, ako môžeš byť druhý raz pozornejší a tvoja služba Bohu milšia? Počúvaj, čo poviem. Ak sa už v tebe zapálil aký-taký ohník božskej lásky, nechci ho hneď ukazovať, nevystavuj ho vetru. Maj ohnisko zatvorené, aby nevychladlo a nestratilo teplo. Čiže utekaj, ako vládzeš, pred roztržitosťou. Zostaň sústredený s Bohom, vyhýbaj sa márnym rozhovorom.

Máš povinnosť kázať a učiť? Študuj a venuj sa tomu, čo je na správne vykonávanie tejto úlohy potrebné. No predovšetkým konaj, káž životom a mravmi, aby sa neuškŕňali pri tvojich slovách a nekývali z boka na bok hlavou tí, čo by videli, že iné hovoríš a iné robíš.

Máš na starosti duše? Nezanedbávaj preto starosť o seba samého, ani sa nerozdávaj iným tak štedro, aby ti nezostalo nič zo seba. Lebo máš pamätať na duše, ktoré vedieš, ale tak, aby si nezabudol na seba.

Pochopte, bratia, že mužovia Cirkvi nepotrebujú nič tak ako vnútornú modlitbu, ktorá predchádza, sprevádza a nasleduje všetky naše skutky. Prorok hovorí: „Chcem zahrať na harfe a múdro kráčať.“ (porov. Ž 101,1 [Vg.]) Ak vysluhuješ sviatosti, brat môj, rozjímaj o tom, čo robíš. Ak sláviš omšu, rozjímaj o tom, čo obetuješ. Ak sa v chóre modlíš žalmy, rozjímaj nad tým, komu a čo hovoríš. Ak vedieš duše, rozjímaj nad tým, akou krvou sú obmyté, a „nech sa“ takto „všetko medzi vami deje v láske“ (1Kor 16,14). Takto všetky tie nespočetné ťažkosti, ktoré každý deň nevyhnutne skusujeme (veď je to náš údel), budeme môcť ľahko prekonať. Takto budeme mať silu porodiť Krista aj v sebe, aj v iných.

 

Zdroj: Breviar.sk