späť na hlavnú stránku

Písmo

 

diabol(satan), zlí duchovia a PÍSMO

 

„Had bol ale podvodnejší nad všetky zvieratá zeme, ktoré bol učinil Pán Boh; on povedal žene: Prečo vám prikázal Boh, aby ste nejedli z každého rajského stromu? A povedala žena hadovi: Ovocie z rajských stromov jeme. Ale z ovocia stromu, ktorý je uprostred raja, povedal Boh, aby sme nejedli a aby sme sa ho nedotýkali, aby sme snáď nezomreli. A povedal had žene: Nijako nezomriete smrťou. Ale Boh vie, že v ktorýkoľvek deň z neho budete jesť, otvoria sa vaše oči a budete ako bohovia, vidiac dobré a zlé“

(Genezis III, 1-5).

„A povedal Pán žene: Čo si to učinila? A žena povedala: Had ma podviedol a jedla som. A povedal Pán Boh hadovi: Že si to urobil, zlorečený budeš nad všetko živé a zvieratá zemské, na svojich prsiach budeš sa plaziť a prach zeme budeš jesť po všetky dni svojho života. Nepriateľstvo položím medzi teba a ženu, medzi tvojim semenom a jej semenom, ona(ono) potrie tvoju hlavu a ty budeš činiť úklady proti jej pätám“

(Genezis III, 13-15).

„Ale jeden deň, prišli synovia Boží, aby sa predstavili pred pánom, bol tu medzi nimi aj satan. Ktorému povedal Pán: Odkiaľ ideš? On odpovedal: Obchádzal som zem a prešiel som ju. A Pán mu povedal: Videl si môjho služobníka Jóba, ktorému nieto na zemi rovného. Je mužom úprimným a opravdivým, bohabojným, varujúc sa zlého. Satan odpovedajúc povedal: Či sa Jób darmo bojí Boha? Či si jeho a jeho dom neohradil? A všetko jeho hospodárstvo, Práci jeho rúk si požehnal a jeho panstvo sa na zemi rozrástlo. Ale vztiahni len trocha svoju ruku a dotkni sa všetkého čo má, či ti nebude do tváre zlorečiť. Teda povedal Pán satanovi: Hľa, všetky veci, ktoré má, sú v tvojej ruke, len na neho nevzťahuj svoju ruku. A odišiel satan od tváre Pánovej“

(Jób I, 6-12).

„A stalo sa, keď jeden deň prišli synovia Boží, aby sa postavili pred Pánom, prišiel s nimi i satan, aby sa postavil pred jeho tvárou. Pán povedal satanovi: Odkiaľ ideš? On odpovedal: Obchádzal som zem a prešiel som ju. A povedal Pán satanovi: Videl si môjho služobníka Jóba, ktorého nieto na zemi rovného. Je mužom úprimným a opravdivým, bohabojným, varujúc sa zlého. Až dosiaľ zachováva nevinnosť, ale ty si ma pohol proti nemu, aby som ho nadarmo trápil. Satan mu odpovedajúc povedal: Kožu za kožu a všetko čo človek má dá za svoj život. Ale vztiahni svoju ruku a dotkni sa jeho kosti a tela a uvidíš, že ti do tváre bude zlorečiť. Teda povedal Pán satanovi: Hľa, je v tvojej ruke, ale jeho život zachovaj. Vyjdúc teda satan od tváre Pánovej, poranil Jóba najhorším vredom, od päty nôh až po jeho hlavu“

(Jób II, 1-7).

„A odplácajú sa mi zlým za dobré a nenávisťou za moju lásku. Ustanov nad ním hriešnika a žalobca nech mu stojí po pravici“

(Žalm CVIII, 5-6; Neovulgáta má CIX).

„A ukázal mi Pán veľkňaza Jozueho, ako stojí pred Pánovým anjelom a satan stál po jeho pravici, aby naňho žaloval. A povedal Pán satanovi: Nech ťa zavráti Pán, satan, nech ťa zavráti Pán, ktorý si vyvolil Jeruzalem; či nie je on hlaveň, vytrhnutá z ohňa“

(Zachariáš III, 1-2).

„A povedal Pán: Šimon, Šimon, hľa vyžiadal si vás satan, aby vás preosial ako pšenicu. No ja som prosil za teba, aby neprestala tvoja viera“

(Lukáš XXII, 31-32).

„Prečo teda nechápete moju reč? Pretože nemôžete počuť moje slová! Pochádzate od otca diabla a chcete uskutočniť žiadosti tohto svojho otca. On bol vrahom ľudí od počiatku a nedržal sa pravdy, lebo pravdy v ňom niet. Zo svojho hovorí, keď luhá, lebo je luhár a otec lži“

(Ján VIII, 43-44).

„Večerali a diabol už bol vnukol do srdca Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil“

(Ján XIII, 2).

„Peter mu povedal: Ananiáš, prečo ti satan opantal srdce, aby si klamal Ducha Svätého a odložil si z peňazí pozemku? Či nepredaný nebol by býval tvojim a predaný nebol v tvojej moci? Prečo si sa odhodlal vo svojom srdci toto urobiť? Veď nie ľudí si oklamal ale Boha“

(Skutky apoštolské V, 3-4).

„A nie div, lebo aj sám satan sa pretvára, ako by bol anjelom svetla. Nie je teda veľkou vecou, že sa aj jeho služobníci pretvárajú, ako by boli služobníkmi spravodlivosti. Lež ich koniec bude taký ako ich skutky“

(2Korinťanom XI, 14-15).

„Znova a znova sme chceli k vám prísť, totiž ja Pavol, ale satan nám to prekazil“

(1Solúnčanom II, 18).

„Buďte striezliví a bedlite, lebo váš protivník, diabol, ako ručiaci lev obchádza a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu pevní vo viere“

(1Petrov V, 8-9)!

„Neboj sa toho, čo máš trpieť! Hľa, diabol hodlá niektorých z vás uvrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní a budete desať dní súžení. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života“

(Zjavenie II, 10).

 

„Tu sa ukázalo na nebesiach veľké znamenie: Žena odetá do slnka, pod nohami mala mesiac a na hlave veniec z dvanástich hviezd. Keďže bola tehotná, kričala v pôrodných bolestiach a mukách. A ukázalo sa na nebesiach aj iné znamenie: Hľa veľký ohnivý drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem korún. Svojim chvostom zmietol tretinu nebeských hviezd a zvrhol ich na zem. Tento drak sa postavil pred rodiacu ženu, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. A porodila dieťa, chlapca, ktorý má železnou barlou pásť všetky národy. Ale jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a jeho prestolu, kým žena utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisíc dvestošesťdesiat dní“

(Zjavenie XII, 1-6).

 

„Teraz sa koná súd nad týmto svetom; teraz bude vyhodené knieža tohto sveta“

(Ján XII, 31).

„Povedal som vám to už teraz, skôr ako sa stalo, aby ste uverili, keď sa to stane. Už nebudem veľa hovoriť s vami, lebo prichádza knieža tohto sveta“

(Ján XIV, 29-30).

„Hriech je, že neverili vo mňa; spravodlivosť, že idem k Otcovi a že ma už neuvidíte; súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené“

(Ján XVI, 9-11).

„A ak naša blahozvesť je ešte zahalená, je zahalená tým, čo idú do zatratenia. Boh tohto sveta im, neveriacim, zatemnil myseľ, aby im nezasvietilo svetlo blahozvesti slávy Kristovej, ktorý je obraz Boží“

(2Korinťanom IV, 3-4).

„Napokon, bratia, buďte silní v Pánovi a v jeho všemohúcnosti. Oblečte sa do výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla! Veď náš boj nie je proti ľuďom z tela a krvi, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti vladárom temnosti tohto sveta, proti zlým duchom pod nebesami“

(Efezanom VI, 10-12).

 

„Prečo teda nechápete moju reč? Pretože nemôžete počuť moje slová! Pochádzate od otca diabla a chcete uskutočniť žiadosti tohto svojho otca. On bol vrahom ľudí od počiatku a nedržal sa pravdy, lebo pravdy v ňom niet. Zo svojho hovorí, keď luhá, lebo je luhár a otec lži“

(Ján VIII, 43-44).

„Ale Šavol, ktorý sa volá aj Pavol, naplnený Duchom Svätým ostro pohliadol na neho a povedal: Ó ty synu diabla, plný všetkého podvodu a všetkej prefíkanosti, nepriateľ všetkej spravodlivosti, či neprestaneš prevracať priame cesty Pánove“

(Skutky apoštolské XIII, 9-10).

„Deti, nech vás nikto nezvedie! Kto koná spravodlivo je spravodlivý, ako je on spravodlivý. Kto však pácha hriech je z diabla, lebo diabol hreší od počiatku. A Syn Boží sa preto zjavil, aby zmaril skutky diablove. Nikto, kto sa z Boha narodil, nepácha hriech, pretože jeho semeno ostáva v ňom; a nemôže hrešiť, pretože sa z Boha narodil. A takto poznať deti Božie a deti diablove: Kto nekoná spravodlivosť, nie je z Boha, ani ten, čo nemiluje brata. Veď tú zvesť ste počuli od počiatku, že sa máme navzájom milovať. Nie ako Kain, ktorý bol od zlého a zabil si brata. A prečo ho zabil? Pretože jeho skutky boli zlé a bratove spravodlivé“

(1Jánov III, 7-12).

 

„Vtedy Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. Postil sa štyridsať dní a štyridsať nocí a potom pocítil hlad. Vtedy pristúpil k nemu pokušiteľ a povedal mu: Ak si Syn Boží, povedz, aby sa z týchto kameňov stali chleby. Ale on mu odpovedal: Napísané je: Nielen samým chlebom sa živí človek, ale každým slovom, čo vychádza z úst Božích. Potom ho vzal diabol do svätého mesta, postavil ho na hradbu chrámu a povedal mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa, lebo je napísané: Svojim anjelom prikázal o tebe, aby ťa vzali na ruky, aby si neudrel svoju nohu o kameň. Ale Ježiš povedal: No napísané je i tak: Nepokúšaj svojho Pána Boha! A zas ho vzal diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a všetku ich slávu a povedal: Toto všetko ti dám, ak padneš a bude sa mi klaňať. Vtedy mu povedal Ježiš: Odstúp odo mňa satan, lebo je napísané: Pánovi Bohu svojmu sa klaňaj a jedine jemu vzdávaj božskú poctu. Vtedy ho diabol opustil, a hľa, pristúpili anjeli, aby mu posluhovali“

(Matúš IV, 1-11).

„A hneď ho viedol Duch na púšť. I bol na púšti štyridsať dní a štyridsať nocí a satan ho pokúšal. Tam žil so zvieratami a anjeli mu posluhovali“

(Marek I, 12-13).

„Ježiš, plný Ducha Svätého, vrátil sa od Jordánu. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti, kde ho pokúšal diabol. V tých dňoch nič nejedol, preto, keď sa už končili vyhladol. Tu ho satan oslovil: Ak si Syn Boží, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom. Odpovedal mu Ježiš: Nielen samým chlebom sa živý človek, ale každým slovom Božím. Potom ho vyviedol satan na vysoký vrch a v okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta. I povedal mu diabol: Dám ti túto všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju, komu chcem. Ak sa mi budeš klaňať, všetko to bude tvoje. Ježiš mu však odpovedal: Napísané je: Pánovi svojmu Bohu budeš sa klaňať a jedine jemu budeš slúžiť. Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil na hradbu chrámu a povedal mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa odtiaľto, lebo je napísané: Svojim anjelom prikáže o tebe, aby ťa chránili. Ponesú ťa na rukách, aby si si neudrel nohu o kameň. Ježiš mu odpovedal: Povedané je: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha. Keď diabol skončil všetko pokúšanie, odišiel na čas od neho“

(Lukáš IV, 1-13).

 

„V ten deň potresce Pán svojim tvrdým , veľkým a silným mečom Leviatana, rezkého hada a zabije draka, ktorý je v mori“

(Izaiáš XXVII, 1).

„Potom povie i tým, čo budú zľava: vzdiaľte sa odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom“

(Matúš XXV, 41).

„Tí sedemdesiati dvaja sa natešení vrátili a hovorili: Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene. Ale on im povedal: Videl som satana padať z neba ako blesk“

(Lukáš X, 17-18).

„A na nebesiach povstal boj. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Aj drak a jeho anjeli bojovali, ale nemali síl a nebolo pre nich miesta na nebesiach. A zvrhnutý bol veľký drak, starý had, ktorý sa volá diabol a satan, zvodca celého sveta, bol zvrhnutý na zem a jeho anjeli boli zvrhnutí s ním“

(Zjavenie XII, 7-9).

„Keď sa dovŕši tisíc rokov, satana vypustia z väzenia; vyjde zvádzať národy na štyroch stranách zeme, národy Gog a Magog, aby ich zhromaždil do boja. A počtom ich bude ako piesku v mori. Vyšli na šíru zem a obkľúčili tábor svätých a milované mesto, lenže od Boha zostúpil oheň z neba a pohltil ich. Tu diabol, ich zvodca, bol zvrhnutý do jazera ohnivej síry, kde bola I šelma a falošný prorok. Tam budú mučení dňom I nocou, na veky vekov“

(Zjavenie XX, 7-10).

 

 

„Smrť a podsvetie boli potom zvrhnuté do ohnivého jazera. A ohnivé jazero je druhá smrť“

(Zjavenie XX, 14).

 

„On ale hovoril ďalej: Preto počuj reč Pánovu: Videl som Pána, sediaceho na svojej stolici a všetko nebeské vojsko stojace pri ňom po pravici i po ľavici. A povedal Pán: Kto chce podviesť Achaba kráľa izraelského, aby vytiahol a padol v Ramothe Galaade? A hovoril ten tak a iný ináč. Vstúpil ale akýsi duch a postavil sa pred Pána a povedal: Ja ho oklamem. Pán mu povedal: V čom? A on mu povedal: Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. A povedal Pán: Oklameš a premôžeš. Vyjdi a učiň tak. Preto teraz, hľa, dal Pán ducha lživého do úst všetkých tvojich prorokov, ktorí tu sú, lebo uložil Pán zlé proti tebe.

(3Kráľov XXII, 19-23; Neovulgáta má 1Kráľov).

„Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vlahy a hľadá odpočinok, ale nenájde. Vtedy si povie: Navrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. Pri svojom návrate ho nájde prázdny, vymetený a vyzdobený. Potom odíde a priberie si sedem iných duchov, podlejších ako on sám, vojdú a ostanú tam bývať. Posledná stav takého človeka býva horší, ako bol predošlý. Práve tak sa povedie i tomuto zlému plemenu

(Matúš XII, 43-45).

„Prosili ho teda duchovia: Pošli nás do svíň, aby sme do nich vošli. Ježiš im to hneď dovolil. Tu vyšli nečistý duchovia a vošli do svíň a črieda, asi dvetisíc kusov, náramne prudko sa rútila do mora a potopila sa v mori“

(Marek V, 12-13).

„Bola tam však črieda svíň, čo sa pásli na vrchu. A prosili ho diabli, aby im dovolil vojsť do nich. Dovolil im. Vyšli teda diabli z človeka a vošli do svíň. Črieda sa rútila dolu svahom do mora a potopila sa“

(Lukáš VIII, 32-33).

„Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vlahy a hľadá odpočinok, ale ho nenájde. Vtedy si povie: Navrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. A keď sa vráti, nájde ho vymetený a vyzdobený. Potom odíde a priberie si sedem iných duchov, podlejších ako on sám, vojdú a ostanú tam bývať. Posledný stav takého človeka býva horší, ako bol predošlý“

(Lukáš XI, 24-26).

 

„Povesť o ňom sa rozniesla po celej Sýrii. A privádzali mu všetkých, čo boli postihnutí rozličnými chorobami a utrpeniami, posadnutých, námesačníkov a porazených. On ich uzdravoval“

(Matúš IV, 24).

„A keď sa zvečerilo, priniesli mu mnohých diablom posadnutých. Vyháňal zlých duchov slovom a uzdravoval všetkých chorých“

(Matúš VIII, 16).

 

„Keď potom prešiel na druhý breh, do krajiny Gadarčanov, prišli mu do cesty dvaja posadnutí, ktorí práve vyšli z hrobov. Boli takí zúriví, že nikto sa neodvážil prejsť tou cestou. A hľa, skríkli: Čo ťa do nás, Ježišu, Syn Boží? Prišiel si sem predčasne nás mučiť? Neďaleko od nich sa pásla veľká črieda svíň. Tu ho diabli prosili: Ak nás už chceš vyhnať, pošli nás do čriedy svíň. Odpovedal im: Choďte! Tu vyšli a vošli do svíň. A Hľa, celá črieda sa rútila dolu úbočím do mora a zahynula vo vode“

(Matúš VIII, 28-32).

„Keď sa tí vzdialili, hľa priviedli mu nemého človeka, ktorý bol diablom posadnutý. A keď vyhnal z neho zlého ducha, nemý človek prehovoril“

(Matúš IX, 32-33).

„Vtedy priviedli k nemu posadnutého človeka, ktorý bol slepý a nemý. Uzdravil ho, takže začal hovoriť a videl“

(Matúš XII, 22).

 

„Keď prišli k zástupu, pristúpil k nemu istý človek, padol pred ním na kolená a prosil ho: Pane zmiluj sa nad mojim synom. Je námesačný a ťažko trpí. Lebo často padá do ohňa a do vody. Priviedol som ho k tvojim učeníkom, ale ho nemohli uzdraviť. Ježiš odpovedal: Ó neveriace a prevrátené pokolenie! Dokedy budem ešte s vami? Dokedy vás ešte budem trpieť? Priveďte mi ho sem! Ježiš pohrozil zlému duchu a vyšiel z chlapca, takže bol zdravý od tej hodiny“
(Matúš XVII, 14-18).

„Aké mohutné je toto nové učenie, keďže aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho“

(Marek I, 27)!

„Len čo vystúpil z loďky, hneď mu z hrobov pribehol v ústrety človek s nečistým duchom. Býval v hroboch a ani reťazami ho už nikto nevládal zviazať. Lebo často spútaný okovami a reťazami reťaze popretŕhal a putá rozlámal, takže ho už nikto nevládal skrotiť. Tak bol vždy, vo dne I v noci v hroboch a vo vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. Keď však z ďaleka uvidel Ježiša, pribehol k nemu, poklonil sa mu a silným hlasom zvolal: Čo ťa do mňa, Ježišu, Synu Boha najvyššieho? Zaprisahávam ťa na Boha, nemuč ma! Ježiš mu totiž bol povedal: Nečistý duch, vyjdi z toho človeka“

(Marek V, 2-8).

„Keď Ježiš videl, že sa zástup zbieha, pohrozil nečistému duchu: Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem, vyjdi z neho a už nikdy viac doň nevchádzaj. Tu vykríkol, veľmi ním zalomcoval a vyšiel z neho“

(Marek IX, 25-26).

„V synagóge bol človek posadnutý nečistým duchom. A vykríkol silným hlasom: Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, kto si: Svätý Boží! Ježiš sa mu pohrozil: Mlč a vyjdi z neho! Tu ho zlý duch hodil do stredu nich, vyšiel z neho a nič mu neuškodil“

(Lukáš IV, 33-35).

 

„Z mnohých teda vychádzali zlí duchovia s krikom: Ty si Syn Boží“

(Lukáš IV, 41).

„Prišli ho počúvať a dať sa uzdravovať zo všetkých svojich chorôb. Ozdraveli aj tí, ktorých sužovali nečistí duchovia“

(Lukáš VI, 18).

„V tú hodinu uzdravil mnohých z chorôb, trápení a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak“

(Lukáš VII, 21).

„Potom prechádzal mestá a dediny, hlásal a zvestoval evanjelium o kráľovstve Božom. Boli s nimi dvanásti a niektoré ženy, čo ich bol uzdravil od zlých duchov a z neduhov“

(Lukáš VIII, 1-2).

„Ježiš sa ho opýtal: Ako sa voláš? Odpovedal: Légia! - lebo mnoho diablov bolo vošlo do neho. I prosili ho, aby im nekázal odísť do priepasti. Bola tam však črieda svíň, čo sa pásli na vrchu. A prosili ho diabli, aby im dovolil vojsť do nich. Dovolil im. Vyšli teda diabli z človeka a vošli do svíň. Črieda sa rútila dolu svahom do mora a potopila sa“

(Lukáš VIII, 30-33).

„Priveď sem svojho syna! Ako prichádzal, hodil ho zlý duch a lomcoval ním. Ježiš sa pohrozil nečistému duchu, uzdravil chlapca a odovzdal ho otcovi. Všetci užasli nad touto veľkou mocou Božou“

(Lukáš IX, 41-43).

„Raz vyháňal diabla, ktorý bol nemý. Keď diabol vyšiel, prehovoril nemý“

(Lukáš XI, 14).

„V sobotné dni vyučoval v ktorejsi z ich synagóg. Bola tam žena, čo už osemnásť rokov trpela od ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa nijako narovnať. Keď ju Ježiš uvidel, zavolal si ju a povedal jej: Žena, zbavená si svojej neduživosti! Keď položil na ňu ruky, hneď sa narovnala a začala oslavovať Boha“

(Lukáš XIII, 10-13).

„Vy viete, čo sa po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celom Judsku, počnúc od Galiley, ako pomazal Boh Ježiša Nazaretského Duchom Svätým a silou, ktorý prechádzal krajom, dobre robil a všetkých diablom posadnutých uzdravoval, lebo Boh bol s ním“

(Skutky apoštolské X, 37-38).

 

„A hľa, skríkli: Čo ťa do nás, Ježišu Synu Boží? Prišiel si sem predčasne nás mučiť“

(Matúš VIII, 29)?

 

„I skríkol: Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť“

(Marek I, 24)?

„A nečistí duchovia, keď ho uzreli, padali pred ním a kričali: Ty si Syn Boží! Ale on im prísne hrozil, aby ho nevyjadrovali“

(Marek III, 11-12).

„Keď však z ďaleka uvidel Ježiša, pribehol k nemu, poklonil sa mu a silným hlasom zvolal: Čo ťa do mňa, Ježišu, Synu Boha najvyššieho? Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma“

(Marek V, 6-8).

„I vykríkol silným hlasom: Ha! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem kto si: Svätý Boží“

(Lukáš IV, 3š-34).

 

„Z mnohých teda vychádzali zlí duchovia s krikom: Ty si Syn Boží“

(Lukáš IV, 41).

„Len čo zazrel Ježiša, s krikom padol pred ním a mocným hlasom zvolal: Čo ťa do mňa, Ježišu, Synu Boha najvyššieho? Prosím ťa, nemuč ma“

(Lukáš VIII, 28).

„Zlý duch sa ozval a povedal im: Ježiša poznám aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy“

(Skutky apoštolské XIX, 15).

 

„Zavolal k sebe svojich dvanástich učeníkov, dal im moc vyháňať nečistých duchov a uzdravovať každú chorobu a každý neduh“

(Matúš X, 1).

„Ustanovil ich dvanástich, aby boli s ním a týchto chcel poslať kázať. Dal im moc liečiť choroby aj vyháňať diablov“

(Marek III, 14-15).

„Odišli teda a hlásili pokánie. Vyháňali mnoho zlých duchov, veľa chorých pomazali olejom a uzdravili ich“

(Marek VI, 12-13).

„Povedal mu Ján: Učiteľ, videli sme kohosi, čo nechodieva s nami, ako v tvojom mene vyháňal zlých duchov; bránili sme mu v tom, lebo nechodí s nami“

(Marek IX, 38).

„A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať zlých duchov, novými jazykmi budú hovoriť, hady budú brať do rúk, ak niečo smrtonosného vypijú, neuškodí im“

(Marek XVI, 17-18).

„Keď si bol zvolal dvanástich apoštolov, dal im vládu a moc nad všetkými diablami a aby uzdravovali z chorôb“

(Lukáš IX, 1).

„Tí sedemdesiati dvaja sa natešení vrátili a hovorili: Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene. Ale on im povedal: Videl som satana padať z neba ako blesk. Hľa udelil som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej moci zlého a nič vám neuškodí. No z toho sa neradujte, že sa vám zlí duchovia poddávajú, ale sa radujte, že vaše mená sú zapísané v nebesiach“

(Lukáš X, 17-20).

„Do Jeruzalema sa zišlo veľké množstvo z okolitých mestečiek; prinášali chorých a trápených nečistými duchmi a títo všetci boli uzdravení“

(Skutky apoštolské V, 16).

„Zástupy pozorne sledovali, čo im Filip rozprával, jednomyseľne ho počúvali a všímali si zázraky, ktoré konal. Lebo z mnohých, čo mali nečistých duchov, vychádzali s veľkým krikom a mnohí porazení a chromí boli uzdravení“

(Skutky apoštolské VIII, 6-7).

„To robievala po mnoho dní. Pavla to omrzelo, obrátil sa a povedal tomu duchu: V mene Ježiša Krista ti rozkazujem, aby si vyšiel z nej. A v tej chvíli vyšiel z nej“

(Skutky apoštolské XVI, 18).

„Boh pôsobil aj neobyčajné zázraky rukami Pavla, takže si ľudia odnášali šatky a zástery z jeho tela na chorých a choroby odstupovali od nich a zlí duchovia vychádzali“

(Skutky apoštolské XIX, 11-12).

 

 

zdroj:

Sväté Písmo

zostavil:

© PROGLAS

dátum:

25.V.2005

späť na hlavnú stránku

NAJ.sk


[CNW:Counter]