späť na hlavnú stránku

Písmo

 

Nové kráľovstvo Božie hl. 58 - 66

A. Pravá zbožnosť hl. 58

PÔST

Kniha proroka Izaiáša

 

LVIII. 1 Volaj, nestišuj,

ako trúba vyvýš svoj hlas,

zvestuj môjmu ľudu jeho hriech

a Jakubovmu domu jeho vinu!

2 Veď sa ma deň čo deň dopytujú

a chcú poznať moje cesty

ako ľud, čo spravodlivo koná

a Božieho práva sa nespúšťa.

Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy,

túžia po Božej blízkosti:

3 Prečo sa postíme, a nevidíš,

umŕtvujeme sa, a nezbadáš?!”

A v deň svojho pôstu spĺňate si túžbu

a prenasledujete svojich robotníkov.

4 Hľa, pre škriepky a hádky sa postíte

a hriešne bijete päsťou!

Nepostite sa ako po dnešný deň,

aby na výsosti vyslyšali váš hlas.

5 Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi?

Má sa človek umŕtvovať celý deň?

Vykrúcať si dookola hlavu

a vrecovinou i popolom si ustielať?

Či toto nazveš pôstom

a dňom milým Bohu?

6 Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi,

keď rozviažete zväzky zločinné

a roztvoríte zvierajúce putá,

prepustíte zlomených na slobodu

a rozlámete každé jarmo?

7 Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb,

potulných bedárov zavedieš do domu,

ak vidíš nahého, zaodeješ ho

a pred svojím telom sa neskrývaš?

8 Vtedy ako zora vypukne ti svetlo

a uzdravenie ti náhle vyklíči:

bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť

a Pánova sláva uzavrie tvoje rady.

9 Vtedy budeš volať a Pán odpovie,

budeš kričať a riekne: “Hľa, tu som!”

Keď odstrániš sprostred seba jarmo,

kývanie prstami a reči zločinné

10 a ponúkneš hladnému svoj súcit,

ubitú dušu nasýtiš:

vyjde vo tme tvoje svetlo

a tvoja temnosť bude ako poludnie.

11 A Pán ti dá neprestajný spočinok,

jasnosťou naplní tvoju dušu

a tvoje kosti upevní;

budeš ako polievaná záhrada

a ako prameň vôd,

ktorého vody nesklamú.

12 I postavia v tebe dávne sutiny:

zdvihneš základy zašlých pokolení

a volať ťa budú murárom trhlín,

obnoviteľom ciest k bývaniu.

Sobotný deň

13 Ak zdržíš pre sobotu svoju nohu,

aby si v môj svätý deň nerobil, čo sa ti zachce,

a sobotu budeš volať rozkošou,

svätý Pánov (deň) hodným úcty

a uctíš si ho, že nebudeš konať svoje cesty,

vypĺňať svoju vôľu a hovoriť reči:

14 tak sa budeš kochať v Pánovi

a dám ti vznášať sa nad výšinami zeme,

nasýtim ťa dedičstvom tvojho otca Jakuba:

lebo hovorili ústa Pánove.

B. Prečo mešká spása hl. 59

Vina Júdovcov

LIX. 1 Hľa, Pánova ruka nie je prikrátka, žeby nezachránil,

a jeho ucho nie je zaľahnuté, žeby nepočul!

2 Ale vaše hriechy sú priehradou

medzi vami a vaším Bohom

a vaše viny zakryli jeho tvár

pred vami, že nečuje.

3 Vaše ruky sú poškvrnené krvou

a vaše prsty hriechom,

vaše pery hovoria lož,

váš jazyk vraví neprávosť.

4 Niet (toho), kto by predvolával podľa práva,

ani (toho), kto by súdil poctivo;

dúfajú v ničomnosť a hovoria márnosť,

počnú muky a porodia nešťastie.

5 Liahnu hadie vajíčka

a tkajú vlákna pavúka;

kto zje z ich vajíčok, zomrie

a z rozpučeného vylezie zmija.

6 Z ich vláken rúcho nebude

a neodejú sa svojím dielom.

Ich dielo je dielo záhuby

a skutok násilia majú v ruke.

7 Ich nohy bežia do zlého,

náhlia sa prelievať krv nevinnú,

ich myšlienky sú myšlienky skazy,

zhuba a rúcanie je na ich ceste.

8 Neznajú cestu pokoja

a nieto práva v ich šľapajach,

svoje chodníčky si pokrivili

a kto po nich kráča, nemá pokoja.

9 Preto je právo ďaleko od nás

a spravodlivosť nás nedostihne,

čakáme na svetlo, a hľa, tma,

na žiaru, a putujeme v temnosti.

10 Ako slepí ohmatávame múr

a tápeme ako ten, kto nemá oči,

napoludnie sa potkýname ako v tme;

hoci silní, ako mŕtvi sme.

11 Mrmleme všetci ako medvede

a stále hrkútame ako holuby.

Čakáme na právo, a niet ho,

na spásu, a je od nás ďaleko.

12 Bo mnoho hriechov máme pred tebou

a naše viny svedčia proti nám,

áno, svoje hriechy máme pred sebou

a svoje zločiny poznáme:

13 nevernosť a klamstvo proti Pánovi,

odpad od nasledovania Boha,

reči násilné a odbojné,

myslenie lživých rečí v srdci.

14 Tak je právo zahnané späť

a spravodlivosť stojí obďaleč,

áno, poctivosť padá na ulici

a priamosť vkročiť nevládze.

15 Takto vystala poctivosť

a kto sa stráni zla, býva olúpený.

Pán trestá pohanov, spasí Sion

Pán to videl a nepáčilo sa mu,

že práva nieto.

16 Videl, že niet nikoho,

a užasol, že nikto nezakročí.

Tu pomocníkom mu bolo jeho rameno

a jeho spravodlivosť, tá ho podporila.

17 Odial sa spravodlivosťou ako pancierom

a prilbu spásy mal na hlave,

ako odev obliekol si rúcho pomsty,

horlivosťou sa ako plášťom zahalil.

18 Podľa činov im odplatí,

hnev jeho nepriateľom,

odplatu protivníkom!

Ostrovom odplatí činy.

19 Budú sa báť mena Pánovho od západu

a jeho slávy od východu slnka,

lebo príde ako dravá rieka,

ktorú ženie Pánov dych.

20 Ale príde ako spasiteľ k Sionu

a k tým, čo sa z Jakuba vrátia od hriechu -

hovorí Pán.

21 A čo sa týka mňa, toto je moja zmluva s nimi, hovorí Pán: “Môj duch, ktorý je nad tebou a moje slová, ktoré som ti dal do úst, nezmiznú z tvojich úst ani z úst tvojich detí, ani z úst detí tvojich detí odteraz až naveky - hovorí Pán.”

späť na hlavnú stránku

[CNW:Counter]