späť na hlavnú stránku

Písmo

 

peklo a PÍSMO

 

"V mojej prchkosti sa zapálil oheň a bude horieť až do najhlbšieho pekla a strávi zem i s jej úrodou a spáli základy hôr"

(Deuteronómium, XXXII, 22).

"Rozpáliš ich ako ohnivú pec, v čase tvojej tváre. Pán ich v svojom hneve pohltí, strávi ich oheň"

(Žalm XX, 10; Neovulgáta má XXI).

"Pamätaj, že hnev Boží nemešká. Uponíž svojho ducha, lebo pomsta tela bezbožného je oheň a červ"

(Kniha Sirachovcova VII, 17-18; Neovulgáta má 18-19).

" Zhromaždenie dymu je spolok hriešnikov a ich koniec je plameň ohňa. Cesta hriešnikov je kameňmi vydláždená a pri jej konci peklo, tmy a muky"

(Kniha Sirachovcova XXI, 9-10; Neovulgáta má 10-11).

"Preto roztvorí podsvetie svoj pažerák a otvorí svoje ústa bezodné a zostúpi jeho sláva i jeho ľud i jeho hluční a tí, čo v ňom plesajú"

(Izaiáš V, 14).

"Ak ťa teda na hriech zvádza tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo viac ti osoží, keď zahynie jeden tvoj úd, ako aby celé tvoje telo uvrhli do pekla. A ak ťa tvoja pravá ruka na hriech zvádza, odtni ju a odhoď od seba, lebo viac ti osoží, keď zahynie jeden tvoj úd ako aby celé tvoje telo dostalo sa do pekla"

(Matúš V, 29-30).

"Mnohí prídu od východu a západu a stolovať budú s Abrahámom, Izákom a Jakubom v kráľovstve nebeskom, synov kráľovstva však vyhodia do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubami"

(Matúš VIII, 11-12).

"Nebojte sa tých, čo môžu telo, ale nie dušu zabiť. Skôr sa však obávajte toho, čo môže I dušu i telo zahubiť v pekle"

(Matúš X, 28).

"Syn človeka vyšle svojich anjelov, aby vyzbierali z jeho kráľovstva všetkých zvodcov a zločincov a hodili ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami"

(Matúš XIII, 41-42).

"Keď ťa teda tvoja ruka alebo tvoja noha pohoršuje, odtni si ju a zahoď; lebo pre teba bude lepšie, keď zmrzačený alebo chromý vojdeš do života, ako keby si mal obe ruky alebo obe nohy a tak by ťa hodili do večného ohňa. A keď ťa oko tvoje pohoršuje, vylúp ho a zahoď; lepšie ti bude s jedným okom vojsť do života, ako keby si mal obe oči a tak ťa hodili do ohnivého pekla"

(Matúš XVIII, 8-9).

"A neužitočného sluhu vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubami"

(Matúš XXV, 30)!

"Potom povie i tým, čo budú zľava: Vzdiaľte sa odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom"

(Matúš XXV, 41).

"Ak ťa tvoja ruka zvádza na hriech odtni si ju; lepšie ti bude zmrzačenému vojsť do života, ako mať obe ruky a ísť do pekla, do neuhasiteľného ohňa, kde ich červ neumiera, ani oheň nehasne. Ak ťa tvoja noha zvádza na hriech odtni si ju; lepšie ti bude krívajúcemu vojsť do večného života, ako by si mal obe nohy a tak ťa hodili do pekla s neuhasiteľným ohňom, kde ich červ neumiera, ani oheň nehasne. Ak ťa tvoje oko zvádza na hriech, vylúp si ho; lepšie ti bude jednookému vojsť do kráľovstva Božieho, ako by si mal obe oči a tak ťa hodili do ohnivého pekla, kde ich červ neumiera, ani oheň nehasne. Každý totiž bude solený ohňom ako každá obeť sa soľou pripravuje"

(Marek IX, 43-48).

"A ty Kafarnaum, či sa budeš do neba vyvyšovať? Do pekla zostúpiš"

(Lukáš X, 15)!

"Umrel ten žobrák a anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho. No umrel i boháč a pochovali ho. V pekle , keď bol v mukách, pozdvihol si oči a zďaleka zazrel Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, aby si omočil koniec prsta vo vode a osviežil mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni"

(Lukáš XVI, 22-24)

"Boh neušetril ani anjelov, ktorí zhrešili, ale zvrhol ich do podsvetia, do žalára tmy a dal ich tam strážiť až do súdu"

(2 Petrov II, 4).

"Ale bojazlivci a neverní, ohyzdníci a vrahovia, smilníci a traviči, modloslužobníci a luhári, všetci budú mať údel v jazere, čo horí ohňom a sírou. A to je druhá smrť"

(Zjavenie XXI, 8).

"Beda národom, povstávajúcim proti môjmu pokoleniu, lebo Pán všemohúci sa nad nimi vypomstí, navštíviac ich v deň súdu. Dá zaiste oheň a červy na ich telá, aby boli pálené a cítili až na veky"

(Judita, XVI, 20-21; Neovulgáta má 17).

"A vyjdú a budú vidieť mŕtvoly mužov, čo odpadli odo mňa. Ich červík neumrie a ich oheň nevyhasne. A budú hrôzou pre každé telo"

(Izaiáš LXVI, 24).

"Vypustím z ruky svoje dedičstvo, ktoré som ti dal a spravím ťa sluhom pred tvojimi nepriateľmi v krajine, ktorú nepoznáš, pretože ste zapálili oheň môjho hnevu, horieť bude na veky"

(Jeremiáš XVII, 4).

"A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme sa zobudia. Niektorí na večný život, iní na hanbu a večnú potupu"

(Daniel XII, 2).

"Ten vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby vyčistil svoje humno; pšenicu zhromaždí do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni"

(Matúš III, 11-12).

"Potom povie tým, čo mu budú zľava: Vzdiaľte sa odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom. Lebo hladný som bol a nedali ste mi jesť; smädný som bol a nedali ste sa mi napiť; ako hosť som prišiel a nepritúlili ste ma; nahý som bol a nepriodeli ste ma; chorý som bol a v žalári a nenavštívili ste ma. Vtedy mu odpovedia aj oni a budú sa ho pýtať: Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo v žalári a neposlúžili sme ti? Vtedy im odpovie: Veru vravím vám, čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili. A pôjdu títo do večného trápenia, spravodliví však do večného života"

(Matúš XXV, 41-46).

"Ak ťa tvoja ruka zvádza na hriech odtni si ju; lepšie ti bude zmrzačenému vojsť do života, ako mať obe ruky a ísť do pekla, do neuhasiteľného ohňa, kde ich červ neumiera, ani oheň nehasne. Ak ťa tvoja noha zvádza na hriech odtni si ju; lepšie ti bude krívajúcemu vojsť do večného života, ako by si mal obe nohy a tak ťa hodili do pekla s neuhasiteľným ohňom, kde ich červ neumiera, ani oheň nehasne. Ak ťa tvoje oko zvádza na hriech, vylúp si ho; lepšie ti bude jednookému vojsť do kráľovstva Božieho, ako by si mal obe oči a tak ťa hodili do ohnivého pekla, kde ich červ neumiera, ani oheň nehasne. Každý totiž bude solený ohňom ako každá obeť sa soľou pripravuje"

(Marek IX, 43-48).

"Ten vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. On má ruke vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždí do sýpky, kým plevy spáli v neuhasiteľnom ohni"

(Lukáš III, 16-17).

"Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a jemného plátna a každodenne hodoval skvostne. Pred jeho bránou ležal žobrák, menom Lazár, plný vredov. Žiadal si nasýtiť sa odrobinkami čo padali z boháčovho stola, no nikto mu ich nepodal. Iba že psy prišli a lízali jeho vredy. Umrel ten žobrák a anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho. No umrel i boháč a pochovali ho. V pekle, keď bol v mukách, pozdvihol si oči a zďaleka zazrel Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, aby si omočil koniec prsta vo vode a osviežil mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni" Abrahám mu odpovedal: Synu, spomeň si, že si zaživa dostal dobré veci, Lazár však zlé; teraz sa on tu raduje a ty sa zas hrozne trápiš. A k tomu ešte je medzi nami a vami pevne postavená veľká priepasť, aby tí, čo by chceli odtiaľto prejsť k vám nemohli, a neprešli ani odtiaľ k nám. On však povedal: Otče, prosím ťa teda, aby si ho poslal do domu môjho otca! Mám totiž päť bratov; nech im dosvedčí aby sa aj oni nedostali na toto miesto múk"

(Lukáš XVI, 19-29).

"Lebo to je podľa spravodlivosti Božej, že tým, čo vás sužujú, odplatí súžením a vám sužovaným spolu s nami pokojom, keď sa Pán Ježiš s anjelmi svojej moci zjaví z nebies v blčiacich plameňoch a bude trestať tých, čo nechcú poznať Boha a poslúchať blahozvesť Pána nášho Ježiša Krista. Dostanú zaslúžený trest a budú naveky zavrhnutí od tváre Pánovej a od slávy jeho moci, keď príde v ten deň, aby bol oslávený vo svojich svätých a obdivovaný vo všetkých tých, čo uverili"

2Solúnčanom I, 6-10).

"Kto sa bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme jej znak na čelo alebo na ruku aj ten bude piť z nemíešaného vína Božieho hnevu, naliateho do kalicha jeho rozhorčenia a bude mučený ohňom a sírou pred tvárou svätých anjelov a pred tvárou Baránka. Dym ich múk bude vystupovať na veky vekov a nebudú mať odpočinku ani vo dne, ani v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu a tí, čo prijmú znak jej mena"

(Zjavenie XIV, 9-11).

"Tu diabol, ich zvodca, bol zvrhnutý do jazera ohnivej síry, kde bola i šelma a falošný prorok. Tam budú mučený dňom i nocou, na veky vekov"

(Zjavenie XX, 10).

"Zlé a cudzoložné plemeno si žiada znamenie, no nedostane sa mu iného znamenia okrem znamenia Jonáša proroka . Lebo ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme"

(Matúš XII, 39-40).

"Mužovia izraelskí, vypočujte tieto slová: Ježiša Nazaretského, muža, ktorého, ako to sami viete, Boh vám dosvedčil mocnými činmi, divmi a znameniami, aké skrze neho Boh medzi vami konal; toho muža, vydaného vám podľa vopred ustáleného úmyslu a predvídania Božieho rukami bezbožníkov, vy ste ukrižovali a usmrtili, ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo nebolo možné, aby bol držaný v jej zajatí"

(Skutky apoštolské II, 22-24).

"Nehovor si v srdci: Kto vystúpi na nebesia? Na to totiž, aby Krista odtiaľ priviedol. Ani: Kto zostúpi do podsvetia? Na to totiž, aby Krista vyviedol spomedzi mŕtvych"

(Rimanom X, 6-7).

"Aj Kristus raz navždy zomrel za naše hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. Telom zomrel, ale duchom ožil a tak šiel a zvestoval blahozvesť duchom vo väzení podsvätia. Tí kedysi nechceli uveriť a poslúchnuť, keď Boh za dní Noemových zhovievavo čakal, kým bol postavený koráb, v ktorom sa len niekoľko, totiž osem duší zachránilo pred vodou"

(1Petrov III, 18-20).

 

zdroj: Sväté Písmo
zostavil: © PROGLAS
dátum: 06.V.2005

späť na hlavnú stránku

[CNW:Counter]