Abba Dioscorus
Abba Eliáš
Abba Epiphanius
Abba Hyperechius
Abba Izaiáš Samotár
Abba Izidor zo Skete
Abba Ján Krátky
Abba Pambo
Abba Pimen
Abba Tithoes
Apophthegmata Patrum
Apophthegmata Patrum
Apophthegmata Patrum
Apophthegmata Patrum
Ján z Karpát
Kontakia z Romanos, O štyridsatich Mučeníkoch zo Sebasteia I
Kontakia z Romanos, V. 1, O Neveriacom Tomášovi
Kontakia zo St. Romanos, Modlitba
Kontakia zo St. Romanos, O Misii Apoštolov
Martyrius Edessa
Metropolita Anton Chrapovitský
Opát Nazarius
Raj Otcov
Sláva Apostichovi z Hostiny
Starší Herman z hory Athos
Starší Ieronymos z Aegina
Starší Ieronymos z Aegina
Starší Jozef Hesychast
Starší Nazarius
Svätý Ambróz Optina
Svätý Anatolij z Optina
Svätý Anton Veľký
Svätý Barsanuphius
Svätý Barsanuphius Veľký
Svätý Benedikt
Svätý Callistus Xanthopoulos
Svätý Cyprián
Svätý Cyril Jeruzalemský, O Kresťanských Sviatostiach
Svätý Dimitrij Rostovský
Svätý Dorotheus Ghaza
Svätý Ephraim Sýrčan
Svätý Feofil, Blázon pre Krista
Svätý Gregor Nysský
Svätý Gregor Veľký
Svätý Gregor Veľký
Svätý Gregor z Nyssy, život Mojžiša
Svätý Gregor z Nyssy
Svätý Gregor zo Sinai, Filokália, Vol. IV
Svätý Hesychius Kňaz
Svätý Hesychius Presbyter
Svätý Ignác Bohonosič
Svätý Inocent Irkutský, Naznačenie Cesty do Kráľovstva Nebeského
Svätý Irenaeus, Proti bludárom, III
Svätý Izák Sýrsky
Svätý Izák Sýrsky
Svätý Izák Sýrsky
Svätý Izák Sýrsky
Svätý Izák Sýrsky, Asketické homílie I
Svätý Ján Cassian
Svätý Ján Climacus
Svätý Ján Climacus
Svätý Ján Chryzostom
Svätý Ján Chryzostom
Svätý Ján Chryzostom
Svätý Ján Chryzostom
Svätý Ján Kronštadtský
Svätý Ján Kronštadtský
Svätý Ján Kronštadtský
Svätý Ján Kronštadtský, Môj život v Kristovi
Svätý Ján z Rebríka
Svätý Ján z Rebríka
Svätý Ján z Rebríka
Svätý Jozef Volokalamský
Svätý Justín Popovič
Svätý Klement Rímsky
Svätý Klement Rímsky
Svätý Macarius Veľký
Svätý Macarius Veľký
Svätý Macarius Veľký
Svätý Marek Askéta
Svätý Martin z Braga
Svätý Nicon “Kajaj sa”
Svätý Nil Sorský
Svätý Nový Hieromartýr Barlám
Svätý Paisius Veličkovský
Svätý Pavol z Obnory
Svätý Peter z Damasku
Svätý Philotheus zo Sinai
Svätý Philotheus zo Sinai
Svätý Philotheus zo Sinai
Svätý Serafim Sarovský
Svätý Serafim Sarovský
Svätý Serafim Sarovský, Duchovné rady
Svätý Seraphim Sarovský
Svätý Symeon Nový Teológ
Svätý Symeon Nový Teológ
Svätý Symeon Nový Teológ, Praktické a Teologické Kapitoly
Svätý Theodor Edesský
Svätý Theognostus
Svätý Tichon Voronežský
Svätý Tichon Voronežský
Svätý Tichon Voronežský
Svätý Tichon Zadonský, Cesta do Neba
Ó, neobyčajná a nepochopiteľná vec! My sme skutočne nezomreli, neboli sme naozaj pochovaní, neboli sme skutočne ukrižovaní a opäť vzkriesení, ale naše napodobňovanie bolo len symbolom, kým naše spasenie je v skutočnosti. Kristus bol skutočne ukrižovaný a skutočne pochovaný a skutočne znova vstal a všetky tieto veci sa nám boli uráčili, že my, napodobňovaním spojeným s Jeho utrpeniami, môžeme nadobudnúť spasenie v skutočnosti. Ó, neobyčajná, láskyplná dobrota! Kristus prijal klince do Svojich nepoškvrnených rúk a nôh a vytrval muky, zatiaľ čo mne, bez trápenia alebo námahy, priateľstvom Svojej bolesti On ráčil spasenie.
Svätý Cyril Jeruzalemský: O Kresťanských Sviatostiach.
Ľútosť je náhradná súčiastka krstu. Ľútosť je dohoda s Bohom pre druhý život. Kajúcnik je kupec pokory. Ľútosť je neustála nedôvera telesnému pohodliu. Ľútosť je sebaodsudzujúca úvaha a bezstarostná sebaochrana. Ľútosť je dcéra nádeje a zrieknutie sa zúfalstva. Kajúcnik je nezahanbený odsúdenec. Ľútosť je zmierenie s Pánom, konaním dobrých skutkov, v protiklade k hriechom. Ľútosť je očista svedomia. Ľútosť je dobrovoľné znášanie všetkých utrpení. Kajúcnik je trestanec(?, inflicter) jeho vlastných trestov. Ľútosť je mocné prenasledovanie žalúdka a bitie duše do prudkého uvedomenia.
Tí, ktorí hľadajú pokoru, by mali mať na pamäti tri nasledovné veci: že sú najhorší z hriešnikov, že sú najopovrhnutiahodnejší zo všetkých tvorov, pretože ich stav je neprirodzený a že sú dokonca viac opovrhnutiahodní než démoni, pretože sú otroci v démonoch. Tiež získate, ak si hovoríte toto: ako sa dozviem aké, alebo koľko je hriechov iných ľudí, alebo či sú väčšie alebo rovnaké ako moje? V našej nevedomosti, ty a ja, duša moja, sme horší než všetci ľudia, sme prach a popol pod ich nohy. Ako sa nemôžem považovať za opovrhnutiahodnejšieho od všetkých ostatných tvorov, keď konajú v súlade s prirodzenosťou, ktorú dostali, zatiaľ čo ja, kvôli svojim nespočetným hriechom, som v stave proti prirodzenosti.
Svätý Gregor zo Sinai, Filokália, Vol. IV
Pán všetkého dal Svojim apoštolom moc evanjelia a cez nich sme sa tiež dozvedeli pravdu, to jest, učenie Syna Božieho – ako im Pán povedal, “Ten, kto počúva vás, počúva Mňa a ten kto pohŕda vami, pohŕda Mnou a Tým, ktorý Ma poslal” [Lk 10:16]. Pretože sme poznali plán našej spásy prostredníctvom nikoho iného ako tých, cez ktorých k nám prišlo evanjelium. Najskôr zvestované v cudzine a neskôr, z vôle Boha, odkázané nám v Písmach, aby sa stalo základom a pilierom našej viery. Preto nie je správne povedať, že kázali predtým, než prišli k dokonalému poznaniu – ako sa niektorí opovažujú tvrdiť, pýšiac sa, že sú korektormi apoštolov. Pretože potom ako náš Pána vstal z mŕtvych a apoštoli boli oblečení mocou z výsosti, keď Svätý Duch zostúpil na nich, boli naplnení všetkými vecami a mali dokonalé poznanie. Odišli ku koncom Zeme, zvestujúc dobré veci, ktoré sa nám dostali od Boha a ohlasovali mier z neba všetkým ľuďom, všetkým a každému z nich rovnaký podiel na vlastníctve Evanjelia Božieho.
Svätý Irenaeus, Proti bludárom, III
Deň Pána je tajomstvo poznania pravdy, ktoré je neprijaté telom a krvou a presahuje špekulácie. V tomto veku niet ôsmeho dňa, ako ani skutočnej Soboty. Pre toho, kto povedal že “Boh na siedmy deň odpočíval”, to znamenalo odpočinok [našej prirodzenosti] z behu tohto života, pretože hrob je tiež telesnej prirodzenosti a patrí k tomuto svetu. Šesť dní je dokonalých v hospodárnosti života prostredníctvom zachovávania prikázaní, siedmy je celý strávený v hrobe a ôsmy je odchod odtiaľ.
Svätý Izák Sýrsky, Asketické homílie I
Keď človek kráča v bázni pred Bohom, nepozná strach, aj keby bol obklopený hriešnymi ľuďmi. On má strach z Boha vo svojom vnútri a nosí nepremožiteľné brnenie viery. Toto ho robí silným a schopným vziať na seba čokoľvek, dokonca i veci, ktoré sa zdajú byť ťažké alebo nemožné väčšine ľudí. Taký človek je ako obor obklopený opicami, alebo revúci lev medzi psami a líškami. Postupuje dôverujúc Pánovi a pevnosť jeho vôle tlčie a omračuje jeho nepriateľov. Ovláda žeravý kyjak Slova v múdrosti.
Svätý Symeon Nový Teológ, Praktické a Teologické Kapitoly
Keď sme odhalili skrytý význam dejín, vidíme že Písmo učí, že narodenie, ktoré znepokojuje tyrana, je začiatok cnostného života. Hovorím o druhu narodenia, v ktorom slobodná vôľa slúži ako pôrodná asistentka, odovzdávajúca dieťa uprostred veľkej bolesti. Pretože nikto nespôsobuje zármutok svojmu protivníkovi, iba ak sa ukáže sám v tých znakoch, ktoré dávajú dôkaz jeho víťazstva nad druhým.
Svätý Gregor z Nyssy, život Mojžiša
Zlý, na stráži, odniesol ma ako korisť keď som lenivo spal. Viedol moju myseľ do omylu, vyplienil moju dušu a zhrabol bohatstvo Tvojej milosti, tento lúpežník. Tak, zdvihni ma, pretože som padol a povolaj ma, Vykupiteľ, Ty, ktorý učiníš, že všetci ľudia budú spasení.
Kontakia zo St. Romanos, Modlitba
Strecha každého domu stojí na základoch a zvyšku stavby. Základy samé sú položené aby niesli strechu. Toto je užitočné a zároveň nevyhnuté, pre strechu, ktorá nemôže stáť bez základov a pre základy, ktoré sú úplne zbytočné – bez strechy neslúžia nijakej živej bytosti. Rovnako, milosť Božia je zachovaná uskutočňovaním prikázaní a zachovávanie týchto prikázaní je položené tak, ako základy prostredníctvom daru od Boha. Milosť Ducha nemôže zostať s nami bez uskutočňovania prikázaní, no uskutočňovanie prikázaní je nám nijakou pomocou alebo prospechom, bez milosti od Boha.
Budem hovoriť najskôr o riadení brucha, o protiklade ku nenásytnosti a o tom, ako sa postiť, čo a koľko jesť. Nepoviem nič na môj vlastný účet, ale len čo som dostal od svätých Otcov. Nedali nám len jediné pravidlo pre pôst, alebo jediný štandard a mieru pre jedenie, pretože nie každý má tú istú silu. Vek, nemoc alebo citlivosť tela spôsobujú rozdiely. Avšak dali nám všetkým jediný cieľ: vyvarovať sa prejedania a napĺňania našich žalúdkov… Jasné pravidlo pre sebaovládanie odkázané Otcami je toto: prestaň jesť, pokiaľ nebudeš stále hladný a nepokračuj, až kým nebudeš spokojný.
V kresťanstve pravda nie je filozofický koncept ani to nie je teória, náuka, alebo systém, ale skôr, je to žijúca bohočlovečia hypostasis – historický Ježiš Kristus (Ján 14:6). Pred Kristom ľudia mohli iba predpokladať o Pravde, pretože ju nemali. S Kristom ako stelesneným Božím Logom večná, úplná Božská Pravda vstupuje do sveta. Z tohto dôvodu Evanjelium hovorí: “pravda prišla prostredníctvom Ježiša Krista” (Ján 1:17).
Vrhnime sa do dobrého boja s radosťou a láskou bez obáv z našich nepriateľov. Hoci sú neviditeľní, môžu pozerať na tvár našej duše a ak ju vidia zmenenú od strachu, chopia sa zbrane proti nám o to zúrivejšie. Pretože prefíkané bytosti zbadali, že sme vyľakaní. Tak chopme sa statočne zbrane proti nim. Žiadna nebude bojovať s odhodlaným bojovníkom.
Boh je oheň, ktorý ohrieva a zapaľuje srdce a vnútornosti. Preto, ak cítime v našich srdciach chlad, čo prichádza od diabla – pretože diabol je chladný – volajme na Pána. On príde ohriať naše srdcia dokonalou láskou, nielen ku Nemu ale tiež ku našim blížnym a chlad, toho, ktorý nenávidí dobrú vôľu, utečie pred horúčavou Jeho tváre.
Pokiaľ ide o nábožnosť, bieda nám slúži lepšie ako hojnosť, a práca lepšie ako lenivosť, najmä, pretože bohatstvo sa stáva prekážkou, dokonca pre tých, ktorí sa mu neoddávajú. Avšak, keď musíme odložiť našu zlosť, uhasiť našu závisť, zmierniť náš hnev, ponúknuť svoje modlitby a ukázať náklonnosť, ktorá je múdra, mierna, láskavá a ľúbiaca, ako môže ostať chudoba na našej ceste? Tak, že tieto veci nedosiahneme utrácaním peňazí, ale správnym rozhodnutím. Dobročinnosť viac ako všetko ostatné požaduje peniaze, ale toto žiari ešte jasnejším leskom vtedy, keď sa almužny dajú z nášho nedostatku. Vdova, ktorá darovala dva grajciare, bola chudobnejšia než ktorýkoľvek iný človek, ale dala im všetko.
Každý deň zaopatrujete vaše telá dobrami, aby ste ich chránili od nedostatku. Rovnako by mali byť vaše dobré práce denným pokrmom vašich sŕdc. Vaše telá sú chované jedlom a vaše duše dobrými prácami. Neodmietajte svojej duši, ktorá bude žiť navždy, čo prideľujete vášmu telu, ktoré zomrie.
Videl som pasce ktoré nepriateľ strojí nad svetom a povedal som stonajúc, “čo môže prejsť cez také pasce?” vtedy som počul hlas, ktorý mi povedal, “Pokora.”
“Nezabudni, ó, duša moja, na hrozný a desivý zázrak: že tvoj Stvoriteľ kvôli tebe stal sa Človekom a uráčil sa pykať za teba, pre tvoju záchranu. Jeho anjeli sa chvejú, cherubíni sú vystrašení, serafíni sú v strachu, a všetky nebeské mocnosti neustále vzdávajú chválu, a ty, poľutovaniahodná duša, zotrvávaš v lenivosti. Najneskôr teraz povstaň a neodkladaj, moja milovaná duša, sväté repentence, kajanie sa srdca a pokánie za tvoje hriechy.”
Toto je znak Kresťanstva – akokoľvek mnoho sa človek lopotí a akokoľvek mnoho spravodlivostí uskutoční, cíti, že neurobil nič, a v pôste hovorí: “Toto nie je pôst” a v modlitbe: “Toto je nie modlitba” a vo vytrvalosti v modlitbe: “Nepreukázal som nijakú vytrvalosť, ja len práve začínam cvičiť a namáhať sa” a aj keď je spravodlivý pred Bohom, mal by povedať: “Nie som spravodlivý, nie ja, nenamáham sa, ale len začínam, každý deň.”
Teraz je čas pracovať pre Pána, pre spásu, ktorá je nájdená v deň súženia: pretože je napísané: “Vo vašej trpezlivosti zosilnejú vaše duše” (Lukáš 21:19)
Je to vojnovým stavom, že duša robí pokroky.
Prečo naháňate vietor a bežíte márne? Každý druh práce má cieľ, samozrejme. Povedzte teda, aký je účel všetkých činností sveta? Odpovedzte, vyzývam vás! Je to márnosť márnosti: všetko je márnosť.
Keď sa modlíte k Bohu, v čase pokušenia nehovorte, “Vezmi toto, alebo tamto odo mňa”, ale modlite sa takto: “Ó, Ježišu Kriste, najvyšší Pán, pomôž mi a nenechaj ma zhrešiť proti Tebe…”
Na Poslednom Súde, spravodliví budú spoznaní len podľa ich pokory a ich považovaním sa za bezcenných, a nie podľa dobrých skutkov, dokonca i keby ich robili. Toto je pravdivý postoj.
Strašné tajomstvo smrti prekvapí nás neočakávane, a dušu a telo násilne rozdelí, odtrhne od ich prirodzenej jednoty, podľa vôle Boha. Čo budeme robiť v tej hodine, ak o tom nemáme predstavu vopred, ak sme sa neboli riadili vzhľadom na túto možnosť a nájdeme sa nepripravení?
Svätý Duch nás často navštevuje, no ak On nenájde odpočinok, ako môže zostať? Odíde. Šťastie je v srdciach tých, ktorí sú čistí a ktorí sú schopní udržať v sebe pôvab Svätého Ducha Najsvätejšej Trojice. Niet väčšej radosti a šťastia pre človeka. Nie som schopný opísať vám, čo vtedy človek cíti.
Udržte si telo poriadne štíhle, aby ste zmenšili záťaž srdca, ktoré je vo vojnovom stave, s dokonalým prospechom pre seba.
Považujem tých padnutých kajúcnikov za viac blahoslavených ako tých, ktorí nepadli a nenariekajú nad sebou; pretože ako dôsledok ich pádu, vstali zaručeným vzkriesením.
Poviem vám niečo neobyčajné, no nečudujte sa. Mali by ste zabudnúť dosahovať nezaujatosť, kvôli sklonom dominujúcich vám. Ale v čase svojej smrti, buďte v hlbinách pokory. Budete vyzdvihnutí nad oblaky nie menej než človek, ktorý je nezaujatý.
Jeden zo starých mužov povedal, “Je napísané o Šalamúnovi, že miloval ženy, no každý muž miluje ženy, a my musíme krotiť a dotiahnuť našu prirodzenosť plnou silou do čistoty.”
Ó rehoľník, vezmi najväčšiu možnú bdelosť aby si nezhrešil, aby si nepotupil Boha, ktorý prebýva v tebe, a ty Ho vyvádzaš preč zo svojej duše.
Blahoslavený je ten, kto má vždy pred svojimi očami, že “zem je Pánova, i jej plnosť” (Ž 23:1[24:1 v NIV]) a udržiava v mysli, že Boh je mocný usporiadať ju pre svojich služobníkov tak, ako je to milé Jemu.
Ako pilot volá na vetry a búrkou zmietaný námorník hľadí smerom k domovu, tak časy volajú na teba, aby si získal svoju cestu k Bohu. Ako Boží atlét, buď triezvy, podiel je nesmrteľnosť a večný život.
Prečo zväčšujete svoje putá? Ujmite sa svojho života skôr, než vaše svetlo stemnie a pomoc, ktorú budete požadovať nenájdete. Pozemský život vám bol daný k ľútosti, nezničte ho márnym úsilím.
Serafín by sa nemohol dotknúť žeravého uhlia svojimi prstami, ale len priniesť blízko Izaiášových úst: serafín to nedržal, Izaiáš to nestrávil, avšak nám náš Pán umožnil robiť oboje.
Muž, ktorý nasleduje Krista v samotárskom žiali je väčší ako ten, ktorý chváli Krista uprostred zhromaždenia ľudí.
Je lepšie jesť mäso a piť víno, ako jesť telo jedného zo súrodencov – cez nactiutŕhanie.
Víno potešuje srdce človeka (Žalm 104:15). Avšak vy, ktorí ste vyhlásili smútok a žiaľ by ste sa mali odvrátiť od takej radosti a radovať sa z duchovných darov. Ak sa radujete z vína, budete žiť s hanebnými myšlienkami a zaplaví vás nešťastie.
Prečo sa znepokojujete, v dome ktorý nie je váš? Pohliadnite na mŕtveho, je učiteľom vášho odchodu odtiaľto.
Démoni sú bezsenní a nehmotní, smrť je poruke a ja som krehký. Pane, pomôž mi, nenechávaj Tvoje stvorenie zahynúť, pretože Ty ma chrániš v mojej úbohosti.
Nemôžeš zničiť svoje vlastné vášne, ale pros Boha a On ich zničí. Ak je to prínosom pre teba.
Nehľadajte dokonalosť zákona v ľudských silách, lebo ju v nich nenájdete. Jeho dokonalosť je ukrytá v Kríži Kristovom.
Nečudujte sa že padáte každý deň, nevzdávajte sa, ale stojte odvážne na zemi. A nepochybne, anjel, ktorý vás stráži, vyznamená vašu trpezlivosť.
Hľa, toto je pravda a kresťanská pokora: v tom budete schopní dosiahnuť víťazstvo nad každou neresťou, že pripíšete Bohu, skôr než sebe, skutočnosť že ste vyhrali.
Pokora je jediná vec ktorú potrebujeme. Človek majúci cnosti iné ako pokora môže stále padnúť – ale s pokorou nepadne.
Boh zostupuje do poníženia, ako vodné toky dolu z kopcov dovnútra dolín.
Poznanie Kríža je ukryté v bolestiach Kríža.
Klamný a mylný je život sveta, planá jeho práca, veľmi nebezpečná jeho rozkoš, chudobné jeho bohatstvá, klamné jeho pocty, je nestály, bezvýznamný a beda tým, ktorí dúfajú v jeho zdanlivé majetky – pretože pre toto mnohí zomierajú bez pokánia. Blažení a najblaženejší sú tí, ktorí odídu zo sveta a jeho túžob.
Duša, ktorá skutočne miluje Boha a Krista, hoci môže vykonať desaťtisíc skutkov spravodlivosti, seba si ctí ako keby neurobila nič, z dôvodu svojej neuspokojiteľnej túžby po po Bohu. I keby mala vyčerpať telo pôstom, bdením, jej vzťah k cnostiam je akoby sa ešte nezačala o nich usilovať.
Keď sa modlíš sám a tvoj duch je skľúčený a si unavený a týraný svojou osamelosťou – vtedy pamätaj, ako vždy, že Boh, Najsvätejšia Trojica, sa na teba pozerá. Očami jasnejšími než slnko. Tež všetci anjeli, tvoj vlastný anjel strážny a všetci svätí Boží. Skutočne tak konajú, pretože sú všetci jedno v Bohu a kde je Boh, tam oni sú tiež. Kde je slnko, tam sú tiež nasmerované všetky jeho lúče. Vyskúšaj pochopiť, čo to znamená.
Naši svätí otcovia sa zriekli všetkej inej duchovnej práce a sústredili sa výlučne na túto činnosť, to jest, na stráž srdca, v presvedčení, že prostredníctvom tohto zvyku by ľahko dosiahli každú inú cnosť, zatiaľ čo bez toho ani jediná cnosť nemôže byť pevne vytvorená.
Ak si chválený, mlč. Ak si karhaný, mlč. Ak utrpíš stratu, mlč. Ak získaš úžitok, mlč. Ak si sýty, mlč. Ak si hladný, tiež mlč. A neboj sa, že nebude ovocia, keď všetko odumiera – bude! Nie všetko odumrie. Sila sa objaví – a aká sila!
Svätý Feofil, Blázon pre Krista
Keď je ktokoľvek znepokojený alebo zarmútený pod zámienkou dobrej a duši prospešnej veci, a hnevá sa na svojho blížneho, je zrejmé, že toto nie je od Boha: pretože všetko čo je z Boha je pokojné a užitočné a vedie človeka k pokore a súdeniu seba.
Čo teda, sú veci ktoré sú pripravené pre tých, ktorí čakajú na Neho? Stvoriteľ a Otec vekov, Najsvätejší, Sám pozná ich veľkosť a nádheru. Usilujme sa teda byť nájdení uprostred počtu tých, ktorí čakajú, aby sme mohli dostať podiel na sľúbených daroch.
Aj keby sa vám skutočne mal zjaviť anjel, neprijmite ho, ale ponížte sa, hovoriac, “Nie som hodný vidieť anjela, pretože som hriešny.”
Mali by sme horlivo pestovať bdelosť, bratia moji. A potom, keď je naša myseľ očistená v Kristovi Ježišovi a sme nadšení víziou ktorú udeľuje, mali by sme posúdiť naše hriechy a náš predchádzajúci život. Aby otrasení a ponížení pri pomyslení na ne, sme nikdy nemohli stratiť pomoc Ježiša Krista, nášho Boha, v neviditeľnom boji.
Dokážte vašu lásku a horlivosť za múdrosť v aktuálnych činoch.
Záleží na nás, či chceme byť spasení.
Trestajte svoju dušu myšlienkou na smrť a spomienkou na Ježiša Krista sústreďujte váš rozptýlený intelekt.
Akú námahu musíme zniesť, akú únavu, kým sa pokúšame vystúpiť na kopce a na končiare hôr! Akú, aby sme vystupovať do neba! Ak zvážite sľúbenú odmenu, to čo znášate je menej. Nesmrteľnosť je daná tomu kto vytrvá, večný život je ponúknutý. Pán sľubuje Svoje Kráľovstvo.
Človek sa môže zdať byť tichý, no ak jeho srdce posudzuje iných, neustále šomre. No môže byť iný, ktorý rozpráva od rána do večera a predsa je skutočne ticho, to jest, nehovorí nič, čo nie je prospešné.
Cesta pokory je táto: sebaovládanie, modlitba a považovanie sa za nižšieho od všetkých tvorov.
Telo je otrok, duša panovník, a preto, je to spôsobené Božou Milosťou, keď je telo strhané od choroby: v dôsledku toho sú vášne oslabené a človek prichádza k sebe, skutočne, telesná choroba sama je niekedy spôsobená vášňami.
Svätý Serafim Sarovský, Duchovné rady
Tí, ktorí sa úprimne rozhodli slúžiť Pánu Bohu by sa mali cvičiť v spomienke na Boha a nepretržitej modlitbe k Ježišovi Kristovi, v duchu hovoriac: Pane Ježišu Kriste, Syn Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnikom.
Choďte a zľutujte sa nad každým, pretože skrze ľútosť človek nachádza slobodu reči pred Bohom.
Čo potrebujeme, je trochu práce! Nechajte nás vydržať túto prácu, ktorou môžeme získať milosrdenstvo.
Ten, kto skutočne drží účet svojich činov, uvažuje, aký stratený je každý deň, v ktorom nežialil, čokoľvek dobré mohol v ňom urobiť.
Skutky milosrdenstva, dobročinnosti a všetky vonkajšie dobré práce nepremáhajú nadutosť srdca, ale poznávajúca meditácia, práca ľútosti, kajania sa a pokory – tieto ponižujú pyšnú myseľ.
Ach, aké veľké šťastie a blaženosť, aké nadšenie je obrátiť sa na Večného Otca. Vždy, celkom určite, hodnota tejto radosti, ktorá sa vám dostala od nekonečnej Božej priazne a nezabúda na to počas vašich modlitieb, Boh, anjeli a Boží svätí, počúvajú vás.
Sebaobvinenie pred Bohom je niečo, čo je pre nás veľmi potrebné a pokora srdca je v našich životoch nesmierne výhodná, nadovšetko v čase modlitby. Pretože modlitba vyžaduje veľkú pozornosť a potrebuje správne uvedomenie, inak sa ukáže byť nepríjemná a menejcenná a vráti sa späť prázdna na našu hruď.
Nepriateľ našej spásy sa obzvlášť snaží ťahať naše srdce a myseľ preč od Boha keď sa Jemu chystáme slúžiť a usiluje sa cudzoložne získať naše srdce pre niečo bezvýznamné. Buďte vždy, každú chvíľu, s Bohom, obzvlášť keď sa modlíte k Nemu. Ak ste nestáli, odpadnete od života a uvrhnete sa do smútku a núdze.
Bol raz človek, ktorý jedol veľa a bol stále hladný, a iný, ktorý jedol málo a bol spokojný. Ten ktorý jedol veľa a bol stále hladný, dostal väčšiu odmenu, než ten, ktorý jedol málo a bol spokojný.
My skutočne milujeme Boha a dodržiavame Jeho prikázania ak sa obmedzujeme v našich radovánkach. Ten, kto sa stále oddáva zakázaným túžbam, určite nemiluje Boha, pretože protirečí Jemu vo svojich vlastných úmysloch… A tak, ten miluje Boha úprimne, koho myseľ nie je premožená súhlasom so zlým potešením. Čím viac človek nachádza potešenie v nižších veciach, tým viac je oddelený od nebeskej lásky.
Majte nepredstieranú lásku medzi sebou, dodržiavajte tradíciu a Boh pokoja môže byť s vami a upevniť vás v láske.
Ak je duša bdelá, vzdáva sa všetkého rozptýlenia a je odovzdaná, potom Duch Boha ju zaplaví a môže otehotnieť, pretože je slobodná tak konať.
Usilujte sa, tak dobre ako môžete, vojsť hlboko v srdci do chrámu, čítajúc a spievajúc a vtlačiť toto na tabule srdca.
Uvažujme, teda, bratia, z akej látky sme boli vytvorení, kto sme a s akou prirodzenosťou sme prišli na svet a ako Ten, ktorý nás tvaroval a vytvoril, priniesol do Svojho sveta z temnoty hrobu a pripravil svoje výhody pre nás, predtým, než sme sa narodili. Odvtedy teda, ako máme všetko od Neho, sme povinní vo všetkom vzdávať Mu vďaku, Ktorého je sláva naveky vekov. Amen.
Odpúšťame našim blížnym ich priestupky? Boh nám tiež odpustí v Jeho milosrdenstve. Odmietame odpustiť? Boh tiež odmietne odpustiť nám. Ako my zaobchádzame s našimi blížnymi, tak aj Boh zaobchádza s nami. Odpustenie, teda, tvojich hriechov alebo neodpustenie a teda tiež tvoje spasenie alebo zánik, závisí na tebe samom, človeče. Pretože bez odpustenia hriechov niet spasenia. Môžeš vidieť pre seba, aké je to strašné.
Svätý Tichon Zadonský, Cesta do Neba.
Kristus je Vyvýšený! Ó, zázrak! Trpezlivosť! Nezmerná pokora! Neporušený je pociťovaný, Pán je držaný sluhom a odhaľuje Svoje rany jednému z Jeho úzkeho kruhu. Vidiac tieto rany, celé Stvorenie bolo v tom čase otrasené. Tomáš, keď bol uznaný za hodného takých darov, Povznesený modlitbou k Tomu, ktorý ho považoval za hodného, hovorí, “Znášaj moju nerozvážnosť s trpezlivosťou, zľutuj sa nad mojou nehodnosťou a odľahči bremeno mojej nedostatočnej viery, aby som mohol zaspievať a plakať “Ty si náš Pán a Boh.”
Kontakia z Romanos, V. 1, O Neveriacom Tomášovi
Buď silný vo mne. A ty tiež Andrej, práve tak ako si bol prvý kto Ma hľadal a bol si nájdený mnou, tak nájdi toho kto zablúdil. Nezabudni tvoju základnú schopnosť, z nej ťa budem vychovávať pre toto nové umenie. Kedysi, nahý do morskej hlbiny, teraz nahý do života. Prv, lov s rybárskym prútom, teraz sa učíš rybárčiť s krížom. Kedysi, používal si červa ako návnadu, teraz ti ja rozkazujem loviť s Mojím telom. Ja jediný viem čo je v srdci.
Kontakia zo St. Romanos, O Misii Apoštolov.
Viera a láska, ktoré sú darmi Svätého Ducha sú tak veľké a mocné prostriedky, že osoba, ktorá ich má, môže ľahko a s radosťou a spokojnosťou ísť cestou, ktorou išiel Ježiš Kristus. Okrem toho, Svätý Duch dáva človeku silu odolať podvodom sveta – tak, že hoci využíva pozemské dobrá, predsa však ich používa ako dočasný návštevník, bez pripútania svojho srdca k nim. No človek, ktorý nemá Svätého Ducha, napriek všetkej svojej učenosti a prezieravosti je vždy viac alebo menej otrokom a ctiteľom sveta.
Svätý Innocent Irkutský, Naznačenie Cesty do Kráľovstva Nebeského
Duše ktoré milujú pravdu a Boha, tak dlho s veľkou nádejou a vierou, až sa celkom oblečú v Krista, nepotrebujú tak veľmi byť zapísaní v pamäti iných, ani nestrpia, čo len na chvíľu, byť zbavení nebeskej túžby a vášnivej náklonnosti k Pánovi, ale výlučne a celkom priklincovaní ku Kristovmu krížu, uvedomujú si v sebe deň za dňom zmysel duchovného blíženia sa k duchovnému ženíchovi.
Starý muž sa bol pýtal: “ako môžem nájsť Boha?” Povedal: “V pôste, v bdelosti, v námahách, v modlitbách a, predovšetkým, v súdnosti. Poviem vám, mnohí poškodili svoje telá bez súdnosti a odišli od nás dosiahnúc nič. Naše ústa zapáchajú v pôste, poznáme Písma srdcom, recitujeme všetky žalmy od Dávida, no nemáme to čo Boh hľadá: milosrdenstvo a pokoru.”
Hodina smrti príde na nás, príde, a neutečieme jej. Knieža tohto sveta a vzdušných mocností (porov. Ján 14:30, Ef 2:2) môže nájsť len niekoľko našich malých zlých skutkov keď príde, takže nebude mať dobré dôvody na to, aby nás usvedčil. Inak budeme plakať márne. “Pretože služobník, ktorý poznal vôľu svojho pána a nekonal ju ako služobník, bude bitý s mnohými bolesťami” (porov. Lukáš 12:47).
Poďme dopredu so srdcom celkom pozorným a dušou pri plnom vedomí. Pretože ak pozornosť a modlitba sú každodenne spojené dohromady, stávajú sa, podobne ako Eliášov ohnivý voz, dvíhajúcimi nás do neba. Čo chcem tým povedať? Duchovné nebo, so slnkom, mesiacom a hviezdami, vytvára sa v požehnanom srdci človeka, ktorý dosiahol stav bdelosti, alebo ktorý sa snaží dosahovať ju.
Pozorujte svoje myšlienky a dajte si pozor na to, čo máte vo vašom srdci a vašej duši, vediac, že démoni vkladajú myšlienky do vás, aby skazili vašu dušu vytvorením myšlienok na to, čo nie je správne, aby odvrátili vášho ducha od premýšľania o vašich hriechoch a o Bohu.
Môj úbožiak! Nariekaj, modli sa a bojuj to aby si na seba vzal požehnané jarmo Krista, a budeš žiť na Zemi nebeským spôsobom. Pane, udeľ, aby som mohol niesť svetlo a príjemné jarmo a budem vždy v pokoji, mierumilovný, radostný a veselý, a budem na Zemi vychutnávať omrvinky, ktoré padajú z nebeskej hostiny, tak ako pes žijúci na omrvinkách, ktoré spadnú z pánovho stola.
Verte, že Božia prítomnosť je všade a že “Oči Pána sa pozerajú na dobro a zlo na každom mieste.” Avšak mali by sme v toto veriť bez akejkoľvek pochybnosti, najmä, keď pomáhame pri Diele Boha. Až do toho cieľa dbajme vždy na slová Proroka, “Slúžte Pánovi v strachu” a tiež, “Spievajte chvály múdro” a “V pohľade na anjelov zaspievam Ti chválu.” Preto premýšľajme, ako by sme sa správali v pohľade na Božiu Tvár a na Jeho Anjelov a zúčastnime sa psalmódie takým spôsobom, aby naša myseľ mohla byť v súlade s naším hlasom.
Aká neúčelnosť, ach, lož života, skutočne, márne sa každý človek trápi a skutočne blahoslavený a trikrát požehnaní sú tí, ktorí zanechali všetko pre Pána, ktorí smú dospieť k dobrám prisľúbeným v Evanjeliách. Čo osoží človeku tešiť sa z celého sveta, no stratiť svoju dušu, ktorej sa celý vesmír nevyrovná? Všetka nádhera človeka je ako kvet trávy. Pretože tráva odumiera a kvet hynie, ale slovoPána trvá navždy.
Keď blahoslavený Eulogius videl anjela rozdávajúceho dary mníchom ktorí sa namáhali v celonočných vigíliách, jednému dal zlatý kúsok s obrazom nášho Pána Ježiša Krista, druhému strieborný kúsok s krížom, ďalšiemu medený kúsok, inému bronzový a inému nič. Ostatní, ktorí zostali v chráme, opustil chrám s prázdnymi rukami. Bolo mu odhalené, že tí, ktorí získali dary sú tí, ktorí sa zodierali v bdeniach a sú neúnavní v modlitbách, naliehavých prosbách, žalmoch, chválospevoch, a čítaniach. Tí, ktorí nedostali nič alebo ktorí opustil chrám s prázdnymi rukami sú tí, ktorí sú nedbalí svojho spasenia, sú zotročení v domýšľavosti a obvineniach života a stoja chabo a lenivo na vigíliách a šepkajú a žartujú.
Raduj sa, Ó, Jeruzalem a všetci ktorí ľúbite Sion, hodujte. Dnes starodávny zväzok odsúdenia Adama je rozviazaný. Raj je nám otvorený: had je zrazený. Hoci dávno oklamal ženu v raji, no teraz sa búri, lebo žena sa stala Matkou Stvoriteľa. Ó, hĺbka bohatstiev múdrosti a poznania Boha! Nástroj hriechu, ktorý priniesol smrť na celé ľudstvo, stal sa prvým ovocím spasenia pre celý svet, prostredníctvom Theotokos. Pretože Všedokonalý Boh sa narodil ako jej dieťa, a Svojím narodením dal pečať na jej panenstvo. Svojimi plienkami uvoľnil remene hriechu a Svojím narodením zahojil Evine pôrodné bolesti. Preto, všetko stvorenie spievaj a tancuj pre šťastie, že Kristus to prišiel napraviť a zachrániť naše duše.
Kresťanom viac ako všetkým ostatným je zakázané naprávať prekážky hriešnikov násilím… Je potrebné robiť človeka lepším nie násilím ale presvedčením. My vôbec nemáme udelenú nám zo zákona autoritu krotiť hriešnikov, aj keby tak bolo, mali by sme vedieť ako ju používať, pretože Boh dáva veniec tým, ktorí sa vyhýbajú hriechu, nie násilím, ale voľbou.
Nič nie je nemožné pre tých, ktorí veria. Živá a pevná viera môže vykonať veľké zázraky v mihnutí oka. Okrem toho, dokonca bez našej úprimnej a odhodlanej viery, zázraky sú dokonalé – ako zázraky sviatostí. Pretože Božie Tajomstvo je vždy dokonalé, napriek tomu, že sme boli nedôverčiví alebo neveriaci v čase jeho oslavy. “Zmarí ich nevernosť Božiu vernosť?”(Rim 3:3). Naša hanebnosť nepremôže nevýslovnú dobrotu a milosrdenstvo Božie, naša tuposť nepremôže Božiu múdrosť, ani naša slabosť Božiu všemohúcnosť.
Svätý Ján Kronštadtský, Môj život v Kristovi
Bolo povedané o Jánovi Malom, že jedného dňa povedal svojmu staršiemu bratovi: Chcem byť bez starostí a nepracovať, ale klaňať sa Bohu bez prestania. A odložil svoj šat a odišiel na púšť. Potom ako tam zostal jeden týždeň, vrátil sa k svojmu bratovi. A keď klopal na dvere, jeho brat sa spýtal, ale neotváral: Kto je to? On odpovedal: Ja som Ján, tvoj brat. Brat povedal: Ján sa stal anjelom a nie je viac medzi ľuďmi. Potom prosil a hovoril: To som ja! No jeho brat neotvoril dvere a nechal ho tam v úzkosti až do nasledujúceho rána. A konečne otvoril dvere a povedal: Ak si ľudská bytosť, musíš opäť pracovať aby si žil. Potom sa Ján kajal, hovoriac: Odpustiť mi, brat môj, pretože som bol zlý.
Raz dávno, prefíkanec vrhol svoju zbraň a zranil Adama a zabil ho. Skutočne, celkom zničil krehkého človeka. Avšak teraz, aj keď udrel telá vznešených ľudí, nezničil ich duše. Nahováral prvého stvoreného človeka poklesnúť slovami, no ešte nie skutkami, (the noble ones). Očarujúci (the former,) sľuboval. Ponúkal (to the latter): Pre Adama, byť bohom, pre martýrov česť. Ponúka čo nemá a čo nie je v jeho moci. Teda, svätci, keď ste rozbili jeho návrh, získali ste vence.
Kontakia z Romanos, O štyridsatich Mučeníkoch zo Sebasteia I
Predovšetkým musí byť pochopené, že je povinnosťou všetkých Kresťanov – obzvlášť tých, ktorých povolanie zasväcuje duchovnému životu – usilovať sa vždy a vo všetkých smeroch byť spojený s Bohom, ich tvorcom, milovníkom, dobrodincom a ich najvyšším dobrom, od Ktorého a pre Ktorého boli stvorení. Pretože stred a posledný cieľ duše, ktorú Boh stvoril, musí byť jedine Boh sám a nič iného – Boh, od Ktorého duša prijala svoj život a svoju podstatu a pre Ktorého musí večne žiť.
Duša nasledovala Mojžiša a oblak – obaja slúžia ako vodcovia pre tých, ktorí by chceli pokročiť v cnosti – Mojžiš jej predstavuje prikázania Zákona a oblak ktorý ide na čele, ich duchovný význam. Duša bola očistená pri prechode Morom, bola z nej odstránená a zničená nepriateľská armáda. Ochutnala vody Marahu, to jest, života zbaveného všetkej hriešnej radosti a sa toto spočiatku zdalo horké a nepríjemné v chuti, no ponúklo vnem sladkosti tým, ktorí prijali drevo. Ďalej, duša sa tešila z krásy paliem evanjelia (a the springs), naplnila sa živou vodou, to jest – skala. Vzala do svojho vnútra chlieb z neba. Premohla cudzie vojsko – víťazstvo due kvôli širokým ramenám Zákonodarcu, ktorý bol takto predzvesťou tajomstva kríža. Iba vtedy môže duša kontemplovať nadprirodzené Bytie.
Keď nás uchvacuje malomyseľnosť, neodovzdávajme sa jej. Skôr, opevnení a chránení svetlom viery, s veľkou odvahou povedzme zlému duchu: “Čo si ty oproti nám, ty, ktorý si odrezaný od Boha, utečenec pred nebom a otrok nešťastia? Neodvažuj sa čokoľvek nám urobiť: Kristus, Syn Boha, má nadvládu nad nami a nad všetkým. Nechaj nás, ty dielo záhuby. Sme učinení nezlomnými, spravodlivosťou Jeho Kríža. Had, pošliapeme tvoju hlavu.”
Dokonca ani nábožný človek nie je bezpečný pred duchovnou chorobou, ak nemá múdreho vodcu – buď žijúceho človeka, alebo duchovného spisovateľa. Táto choroba sa volá “prelesť”, alebo duchovný sebaklam, predstava seba samého blízko Boha a v ríši božej a nadprirodzenej. Dokonca i horliví askéti v kláštoroch sú niekedy náchylní k tomuto klamu, ale pochopiteľne, laici, ktorí sú horliví vo vonkajších zápasoch (podvigi) to zakúšajú omnoho častejšie. Predstihujúc znalosti v zápasoch modlitby a pôstu si predstavujú, že sú vizionármi duchovných videní, alebo aspoň snov inšpirovaných milosťou. V každej udalosti ich života vidia zvláštne, úmyselné pokyny od Boha, alebo ich anjela strážneho. A potom si začnú predstavovať, že sú Boží vyvolenci a často sa pokúšajú predpovedať budúcnosť. Svätí Otcovia sa proti ničomu tak divoko neozbrojili, ako proti tejto chorobe – prelesti.
Metropolita Anton Chrapovitský
Vidíme vodu rieky prúdiacu bez prerušenia a prechádzajúcu preč a všetko čo sa vznáša na jej hladine, odpadky alebo kmene stromov, všetko prechádza okolo. Kresťan! Tak je to s naším životom… Bol som dieťa, a ten čas uplynul. Bol som mladík, a to tiež prešlo. Bol som mladý muž, a to tiež je ďaleko za mnou. Silný a dospelý muž, ktorý som bol, viac nie je. Moje vlasy zbeleli, Podlieham veku, ale to tiež plynie, Blížim sa ku koncu a zomriem. Narodil som sa aby som umrel. Umieram aby som mohol žiť. Spomeň si na mňa, Ó Pane, v Tvojom Kráľovstve!
Chvíľku, čo sa ženích oneskoril, oni driemali a spali: Počúvaj, rozvážny, podobenstvo nášho Pána, pretože je to všetko jasné. Všetky spali, aj pochabé aj múdre – čo znamená, že dobrí i skazení zomierajú až do vzkriesenia. Rovnaký spánok dolieha na desať z nich, čo znamená vysloviť, že smrť je rovnaká pre všetko stvorenie bez rozdielu. Jediný bol spánok múdrych i pochabých, pretože jedna je smrť, rovnaká pre spravodlivých ako pre hriešnikov. Dobrý zomiera, ako spali múdre panny a zlý zomiera, ako pochabé tiež spali. Pozri, všetko stvorenie čaká prichádzajúceho ženícha, Krista, Ktorý príde na konci s Jeho anjelmi. No odvtedy, čo sa zdržal, všetky generácie driemu a spia spánok smrti, zatiaľ čo čakajú, kedy príde On.
Mar Jakub, Biskup Serudžský, Kázeň o desiatich Pannách
Urob všetko čo je v tvojej sile, aby si nepadol, pretože silný atlét by nemal padnúť. No ak padneš, naraz znovu vstaň a pokračuj v zápase. Dokonca, ak padáš tisíckrát pretože opúšťaš Božiu priazeň, zdvihni sa znova zakaždým a pokračuj v konaní tohto až do dňa tvojej smrti. Pretože je napísané, “Ak spravodlivý spadne sedemkrát” – to jest, opakovane behom celého jeho života – “sedemkrát má opäť vstať” [Prís 24:16].
Zlý nemôže pochopiť radosť, ktorú dostávame z duchovného života, pre tento dôvod on na nás žiarli, závidí a strojí nám pasce, a my sa rmútime a padáme. Musíme bojovať, pretože bez bojov nedostaneme sily.
Nenásytná túžba po jedle je zakončená prejedením sa a potešenie z pitia končí, keď náš smäd je uhasený. A tak je to s inými vecami… Ale vlastníctvo moci, len čo je spoľahlivo dosiahnuté, nemôže byť zmerané časom ani ohraničené presýtenosťou. Skôr, tým, ktorí sú jeho stúpenci, javí sa stále ako niečo vždy nové a čerstvé.
Prinášať doxológiu k Narodenému z Panny, v bohoslužobných hymnoch a duchovných piesňach, musíme tiež mimo chrámu. Bez prestania Ho chváliť a vzdávať Mu vďaku za Jeho nevysloviteľne ľúbiacu láskavosť k nám hriešnikom, ktorí sme uzmierení Jeho ctihodnou krvou a ktorí sme dostali prostredníctvom tohto sľubu život večný, blahoslavený a neustály.
Ak nosíme náš nebeský šat, nebudeme nájdení nahí, avšak ak sme nájdení nenosiaci tento odev, čo budeme robiť, bratia? Nakoniec, aj my budeme počuť hlas, ktorý hovorí, “Vyhoďte ich von do tmy, tam budú plakať a škrípať zubami.” (Mat 22:13)
A, bratia, bude to veľká hanba, prichystaná pre nás, ak, potom čo sme nosili toto rúcho tak dlhý čas, sme nájdení v onej hodine, nemajúci svadobného rúcha, ktoré by sme si obliekli. Ach, aké výčitky svedomia nás uchopia! Aká tma padne na nás, v prítomnosti našich otcov a našich súrodencov, ktorí nás budú vidieť mučených anjelmi trestu!
Keď chce lukostrelec vystreliť svoje šípy úspešne, najskôr znáša veľké bolesti nad svojím postojom a vyrovnáva sa presne so svojou značkou. Toto by malo byť rovnaké pre teba, ktorý sa chystáš vystreliť na hlavu podlého diabla. Zaujímajme sa najskôr o dobré usporiadanie citov a potom o dobrý postoj vnútorných myšlienok.
| zdroj: | Wise sayings from some of the Fathers of Orthodox Christianity. |
| preklad(z angl.): | PROGLAS |
| dátum: | 31.VII.2005 |