späť na hlavnú stránku

logos

 

DUCHOVNÝ KÁNON PÍSANIA IKON

 

Úvod

 

Písanie ikona bolo spočiatku iba doménou mníchov, ktorí boli na túto prácu najlepšie pripravení. Hlboký duchovný život, vytrvalá modlitba, denné čítanie Svätého Písma, vnútorný i vonkajší poriadok života, asketický život, to všetko bola živná a dobre pripravená pôda, kde sa mohla realizovať táto svätá a bohumilá činnosť - písanie ikon.

Aj po odstupe mnohých storočí ikony a ich písanie sú stále súčasťou nášho duchovného a liturgického života. Sprítomňujú nám rozmanité momenty našej spásy.

Spolok ikonopiscov sv. Cyrila a Metoda Slovenska naväzuje na filozofiu a štruktúru byzantského výtvarného prejavu, ktorého prvky spolu so slovienskymi prekladmi Svätého Písma priniesli na naše územie sv. Cyril a Metod.

Náš spolok vydal v roku 2000 Technický kánon písania ikon záväzný pre našich ikonopiscov. Teraz spolok vydáva duchovný kánon, aby ikonopiscom pomáhal vytvárať ikony, cez ktoré sa nám bude prihovárať sám Kristus podobne, ako sa nám prihovára cez Sväté Písmo.

 

Modlitba ikonopisca

 

„Božský Majster,

horlivý Umelec všetkého stvorenia,

osvieť pohľad tvojho sluhu,

chráň moje srdce,

drž a riad' moju ruku,

aby som s úctou a dokonalosťou

mohol predstaviť tvoju podobu

na chválu, radosť a krásu

tvojej svätej Cirkvi. Amen."

 

 

Duchovná príprava ikonopisca

 

A. Vzdialená príprava

 

(niekoľko mesiacov, ba aj rok pred ikonopiseckou školou)

- duchovné cvičenia alebo aspoň duchovná obnova

- čítanie Svätého Písma

- čítanie životopisov svätých

- štúdium ikon

- stretanie sa s duchovnými osobami

- modlitba

B. Bezprostredná príprava

 

(pred odchodom na ikonopiseckú školu)

- prijať sviatosť pokánia (sv. spoveď)

- prijať sviatosť Eucharistie (sv. prijímanie)

- vzbudenie si dobrého úmyslu

- požehnanie duchovného otca

- pôst

C. Aktuálna dispozícia

 

(počas trvania ikonopiseckej školy)

- účasť na sv. liturgii a na sv. prijímaní

- modlitba k svätému, ktorého si vyberiem za predlohu

- Ježišova modlitba

- Akatist (k Pánu Ježišovi, Bohorodičke, Svätému Duchu, Ďakovný a iné)

- Sväté písmo

Charakteristické vlastnosti ikonopisca

 

- láska k Bohu a k blížnemu

- život v milosti posväcujúcej

- život podľa Evanjelia

- Čistota v zmýšľaní, v slovách a v skutkoch

- pokorná myseľ

- duševný pokoj

- dobroprajnosť

- láskavosť

- milosrdenstvo

 

Prostriedky, ktoré napomáhajú práci ikonopisca

 

- tiché a pokojné miesto pobytu (napr. kláštor alebo iné vhodné zariadenie v prírode, bez veľkého hluku)

- miestnosť bez rušivých obrazov (napr. akty a iné)

- zapálená svieca pred ikonou (napr. „Krásny kút")

- východné spevy (magnetofónové pásky, CD - ticho, nehlučne)

- v čase voľna vychádzky do prírody alebo duchovný program

- atmosféra modlitby

 

Čoho sa treba vyvarovať počas písania ikon

 

- akémukoľvek rozptyľovaniu

- prerušiť kontakty so svetom a nepoužívať telefón, mobil, noviny, časopisy

- neprijímať návštevy priateľov, príbuzných či pozorovateľov

- neprijímať návštevy rozhlasových, či televíznych redaktorov

- zachovať ticho

- vzájomne sa nevyrušovať

- vyhýbať sa alkoholu

- vyhýbať sa kritizovaniu a posudzovaniu

 

Myšlienky z kníh o písaní ikon

 

Mnísi - ikonopisci boli charakteristickí tým, že v sebe zjednocovali:

- Štúdium ikon,

- pokánie a

- duchovnú askézu.

V minulosti mních - ikonopisec bol konsekrovaný biskupom a požehnaný celým svojím kláštorom, aby sa stal maliarom ikon -ikonopiscom. Prv, než začal písať ikony, mesiac sa postil a modlil. Prvá ikona, ktorú napísal, bola vždy ikona Premenenia Pána.

Ikonopisec sa má pripravovať na písanie ikon pôstom, modlitbou, pokáním, abstinenciou, s pokornou mysľou, nemá pohoršovať a nemá mu chýbať potrebná slušnosť.

Ikonopisec nehľadá svoju predstavu o kráse, ale Pravdu, ktorá pochádza z ikony a obliekajú do jej formy. Preto kánony tohto umenia nie sú vytvorené maliarmi, ale sú zachované od Otcov Cirkvi, uchovávané v Pravde. Preto Pavel Florenskij hovorí: „Opravdivý umelec nechce plniť svoju vôľu, ale ide mu o krásu, o skutočnú krásu, Čo znamená o umelecké stvárnenie pravdy vo veciach. "

Ten, kto začína písať ikonu, má sa predovšetkým spoliehať na Božiu milosť, ktorá ho urobí schopným tejto práce a dá mu silu, aby ju vedel aj dokončiť na Božiu slávu. Preto sa má veľa modliť a rozjímať o Bohu, ktorý mu môže najlepšie pomôcť. Počas písania ikony si má zároveň pokorne chrániť svoju myseľ pred všetkou roztržitosťou a od všetkého, Čo je cudzie kresťanskému zmýšľaniu, lebo to môže oslabiť duchovné sily a priviesť dušu do smútku.

Arcibiskup Anatolij v knihe O ikonopisectve napísal poučné slová: „Ikonopisec, ako ten, ktorý slúži nebeskej pravde, musí sa veľmi starať o svoju dušu, aby získala vysoké ideály kresťanského učenia; aby jeho myseľ, slová a skutky boli v súlade s kresťanskými ideálmi, aby ho privádzali k takým inšpiráciám, ktoré by sa prejavovali v jeho zručnosti, lebo predmety práce jeho rúk sú predmety duchovného sveta, ktoré sú charakteristické duchovnou krásou nadprirodzených skutočností, iba mysľou meditovanými. Pre tento cieľ ikonopisec má mať túžbu posväcovať sa čítaním Svätého písma, čítaním životopisov svätých a cirkevných dokumentov. Ďalej sa má stretať s nábožnými ľuďmi, ktorí sú svojím životom Bohu milí, osobne s duchovnými osobami, aby si tak mohol overovať svoje myšlienky, zmýšľanie, a najmä vysvetľovanie Písma a cirkevných kníh. Ak sa o to ikonopisec nestará, napriek svojej umeleckej schopnosti neutečie od svojich hriechov, oddá sa svojmu rojčeniu a nie svojej podstate, napodobňujúc druhých, bude opakovať ich chyby a omyly "

Ikonopisec ako hlásateľ Evanjelia nesmie zabúdať na skutočnosť, že naši prví rodičia spáchali dedičný hriech, ktorým bol poškodený nielen charakter človeka, ale bolo poškodené aj všetko tvorstvo. Preto to, čo je podľa ducha sveta, sa protiví tomu, čo je podľa ducha Evanjelia. Ikonopisec musí sledovať ducha Evanjelia.

Ikonopisec sa má snažiť o to, aby sa stával stále viac duchovným človekom. Preto sa má posilňovať modlitbou, meditovať a pripravovať sa na vnuknutie zhora, ktoré ho má osloviť v jeho práci. Má žiť v Božej milosti a chrániť sa všetkého, čo je cudzie kresťanskému duchu. V súlade s týmto duchom nesmú byť v miestnosti písania ikon obrazy aktov, vodných víl, nýmf, bakchusov a všetkých ich nečistých skutkov.

Ikonopisec má si byť vedomý, že je hlásateľom Pravdy a podľa toho sa má snažiť aj žiť. Má byť pokorným, láskavým a milým človekom, ale predovšetkým sa má starať o čistotu tela a duše.

Siedmy ekumenický koncil vyslovil prirovnanie podobnosti medzi ikonografiou a ohlasovaním Božieho slova: „ To, čo hovorí Evanjelium cez slovo, ikona zvestuje farbami, ktorými je napísaná. "

Ikona predstavuje Krista, Máriu a svätých, ktorí sú v ikone zázračne prítomní. Miesto stretnutia nieje drevená doska, nie farby, ale podobnosť prototypu, ktorý je sprítomnený ikonou. Táto podobnosť musí byť potvrdená Cirkvou ešte pred posvätením ikony. Je veľavravné, keď sv. Bernardeta v Lurdoch bola pozvaná rozpoznať Pannu Máriu v troch obrazoch, pozastavila sa pri byzantskej ikone a povedala, že táto sa jej najviac podobá. A ďalej ten istý koncil zdôrazňuje, že ikona je pre nás príležitosť osobného stretnutia v milosti Svätého Ducha s tým, koho ikona predstavuje. To vyjadril aj sv. apoštol Pavol, keď napísal: „My všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz " (2Kor 3, 18).

Nie je ľahké čítať ikonu, lebo nie je slobodným znázornením, ale tajomstvom, ktoré nám zanechal ikonopisec. Ikonopisec nie je iba umelcom, ale má byť aj mníchom (alebo má žiť ako mních), ktorý čerpá biblické idey z kontemplácie. Pomaly, cez kresbu, farby a zvláštnosti, stanú sa životom v jeho dielach. Preto musí zachovať veľmi dôsledne technický a duchovný kánon písania ikon.

Ikonopisectvo je svätá činnosť, ako je to povedané v Kormčnej knihe, ikonopisec tvorí sväté, bohumilé dielo, hovorí Stohlav.

Biblia hovorí, že je zakázané znázorňovať Boha obrazom (Deut 4,15). Dovolené bolo, iba znázorňovanie anjelov, ktorí krídlami zakrývali archu zmluvy (Ex 25, 18-20).

Zrodenie ikony je odvodené od zrodenia Božieho Syna, ktorý nie je iba Slovo, ktoré sa stalo telom, ale tiež Božím obrazom: „Kristus je obrazom neviditeľného Boha" (Kol 1, 15).

Počúvajme sv. Jána apoštola v jeho prvom liste: „...čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám... " (1Jn 1, 1-3). Počutie a videnie, slovo a ikona oslovujú dnešných ľudí, ktorí túžia po vychutnaní poznania Slova.

Tajomstvo, ktoré ikona prináša, je vtelenie. Boh cez vtelenie ukázal nám svoji tvár a to nielen svojím Slovom. Teda môžeme viditeľne znázorňovať jeho prítomnosť medzi nami cez obrazy. V ikonách sú tieto obrazy zduchovnené, ale musia zodpovedať daným kánonom.

Súčasný francúzsky teológ Oliver Clemont na jednej konferencii v Paríži povedal: „Pre mňa je ikona predovšetkým to, že Boh, ktorý sa vtelil, je nielen Slovo, ktoré poznali proroci. My sme ho videli, dotýkali sme sa ho, rozprávali sme sa s nim. Boh má svoju tvár, tvár, ktorá je tvárou mnohých tvárí, tvár, v ktorej môžem spoznávať svojho blížneho. Pre mňa je ikona predovšetkým tvár Boha. Boh sa stal tvárou a dovoľuje mi stretať ho v tvári blížneho. "

Okrem toho sú tváre svätých, tvár Matky Božej, tvárami ľudí, ktorí sa stali viditeľní vďaka milosti. Ikona predstavuje kráľovstvo Božie.

Každá schopnosť človeka pochádza od Boha. To naplno platí aj o schopnosti písať ikony. Tento dar dáva ikonopiscovi jeho Stvoriteľ.

Ikonopisec je pozvaný vo svojej slobode uskutočniť, cez farby a línie, tajomstvo Zjavenia, čiže vniesť božskú prítomnosť do ľudskej reality.

Úcta, ktorú vzdáva Cirkev ikone, sa vzťahuje na praobraz. Kto sa klania ikone, ctí hypostázu, ktorá je na nej zobrazená. Sv. Bazil hovorí: „ V obraze uctieva veriaci jeho prvoobraz. Bozkávajúc tak obraz Krista, bozkáva samotného Krista v jeho nebeskej sláve. "

Scholastickí teológovia hovoria, že kult obrazov je „relatívny." Neklaniame sa drevu, kovu, plátnu, ale tomu, koho obraz predstavuje. A ani tam sa modlitba nezastaví. Vo svätcovi uctievame samotného Krista a s Kristom sa naša prosba obracia k Otcovi. Gréci užívali takýto výrok: „ Od typu (čiže obrazu) prechádzame k prototypu (prvoobrazu), čiže koho predstavuje a nakoniec k archeotypu, čiže k Bohu, počiatku všetkého."

Kritériom pravdivosti ikony je jej kánonickosť. Ikona musí zodpovedať zásadám zjavenej viery nielen obsahom, ale aj povahou svojho stvárnenia. Koncil z roku 1551, (ktorý sa konal v Ausburgu), takto inštruuje biskupov:

„... s veľkou pozornosťou sledovať vo svojich eparchiách, aby pisatelia ikon nevnášali do svojich diel vlastnú fantáziu, ale držali sa tradície..."

Sila všetkých svätenín, teda i ikon, je v modlitbe Cirkvi. Ikonopisca sa pripravovali na prácu modlitbami, pôstom, dávali si svätiť farby, vkladali do nich kúsky ostatkov svätých (relikvie). To všetko sa dialo preto, aby ikona bola dielom modlitby a slúžila k modlitbe.

 

Ďalšia modlitba ikonopisca

 

„Pane, Bože všetkého stvorenia. Ty si osvietil apoštola a evanjelistu Lukáša svojím Svätým Duchom a obdaril si ho schopnosťami zobraziť tvoju Presvätú Matku.

Osvieť a veď moju dušu, moje srdce, môjho ducha. Riad' ruky svojho nehodného služobníka, aby som čim správnejšie a dokonalejšie zobrazil tvoj obraz, obraz tvojej Matky a všetkých svätých na slávu a radosť tvojej svätej Cirkvi a pre oslávenie Boha.

Odpusť moje hriechy a hriechy tých, ktorí budú zbožne uctievať túto ikonu a na nej zobrazené osoby a modliť sa pred ňou. Chráň ich od všetkého zlého a nauč ich svoje prikázania.

O to prosím skrze moju ochrankyňu Presvätú Matku, apoštola Lukáša, anjela strážcu a všetkých svätých. Amen."

 

Ježišova modlitba

 

Hospodi Isuse Christe, Syne Božij, pomiluj mňa hrišnaho

- cirkevnoslovansky

 

Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnikom

- slovensky

 

Posviacka ikon

 

Existujú viaceré spôsoby posviacky ikon:

 

1. Položenie ikon na prestol počas sv. liturgie.

2. Pomazanie rohov ikony posväteným olejom.

3. Klasický spôsob posvätenia ikony s modlitbami, svätenou vodou a jednotnou formulou.

4. Posvätenia ikony s príslušnými modlitbami a osobitnými formulami, podľa toho, o aké ikony ide.

 

K: Požehnaný Boh náš teraz i vždycky i na veky vekov .

Ľ: Amen.

K: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Ľ: Kráľu nebeský, Utešiteľu, * Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás. *

Očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.

K: Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Ľ: Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

K: Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Ľ: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

K: I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Ľ: Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti. * Svätý, príď k nám * a pre svoje meno vytrhni nás z našich slabostí.

K: Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

L: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

K: I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Ľ: Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi tak i a zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás zlého.

K: Lebo tvoje je Kráľovstvo, * moc i sláva, * Otca i Syna i Svätého Ducha, * teraz i vždycky * i na veky vekov.

Ľ: Amen.

(kadidlo)

K: Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

Ľ: Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa.

K: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

Ľ: l teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

 

K: Poďte, pokloňme sa Kráľovi nášmu Bohu.

Ľ: Poďte, pokloňme sa Kristu, Kráľovi nášmu Bohu.

K: Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

K: Modlime sa k Pánovi.

Ľ: Pane, zmiluj sa.

K: Pane, Bože, v Trojici svätej velebený a poklonou uctievaný, vyslyš teraz našu modlitbu. Zošli svoje nebeské požehnanie a požehnaj +, posväť + svätenou vodou túto ikonu na slávu a na spásu tvojho ľudu, lebo ty si naše posvätenie a tebe slávu vzdávame Otcu i Synu i Svätému Duchu teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen.

(svätená voda)

K: Svätím túto ikonu milosťou Svätého Ducha i touto svätenou vodou v mene Otca, + i Syna + i Svätého Ducha +.

Ľ: Amen.

K: Príďte, veriaci, a pokloňme sa v Trojici jedinému Bohu, * Synu v Otcovi so Svätým Duchom. * Lebo Otec večne rodí Syna, rovnakej podstaty i moci. * A Svätý Duch je v Otcovi oslavovaný, * jediná sila, jediná podstata, jediné Božstvo. * Jemu sa všetci klaňajme a volajme: * Svätý Bože, ty skrze Syna všetko tvoríš spolu so Svätým Duchom. * Svätý Silný, skrze ktorého sme Otca poznali a ktorý nám poslal na zem Svätého Ducha, * Svätý Nesmrteľný, Duchu Utešiteľu, ktorý z Otca i Syna vychádzaš, * Trojica svätá, sláva tebe.

Ľ: Amen. Nech je meno Pánovo požehnané od teraz až na veky (3 krát).

K: Požehnanie Pánovo nech je na vás s jeho milosťou a láskou teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen.

K: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľ: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa. Požehnaj.

K: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, svätých slávnych apoštolov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľ: Amen.

K: Udeľ, Pane, svojim služobníkom ikonopiscom: (mená) a ich žiakom: (mená) pokoj, zdravie a dlhý život, na mnohé a blahé roky.

 

 

Literatúra

1. Ľ icona oggi. La Scuola di Seriate, Cenlro studi Russia Cristiana, Milano 1986.

2. Arcibiskup Anatolij: Ob ikonopisaniji, Sankt Peterburg 1867.

3. Kondakov: Russkaja ikona III., časť I., Seminarium Kondakovianum, Praha 1931.

4. Pripačkiň, I. A.: Ikonografija Hospoda Isusa Christa, in Pravoslavnyj put' na rok 1998, Svjato Trojickyj monastyr, Jordanwil 1998.

5. Vita Monastica, ottobre-dicembre 1989, Edizioni Camaldoli.

6. Il linguaggio delľ icona. Quademi de „La terra Sancta", Pia Compagnoni, Franciscan printing press Jerusalem, 1983.

7. II Soccorso Perpetuo di Maria, Mensile di informazione Mariana dei padn Redentoristi Bussolengo, Verona, Noverabre 2001.

 


 

zdroj: Duchovný kánon písania ikon. Spolok ikonopiscov sv. Cyrila a Metoda Slovenska. Spracoval Mons. ThDr. Ján Babjak SJ.
dátum: 08.VIII.2005

späť na hlavnú stránku

[CNW:Counter]