DOKUMENTY O UTRPENÍ A VYHNANÍ SLOVÁKOV PO viedenskej arbitráži – INICIATÍVA 2. NOVEMBER

Iniciatíva 2. november – Pamätný deň  nespravodlivo vysťahovaných a odvlečených občanov

prevzaté z: ZSI.sk

Obsah

  1. Trýznenie Rudolfa Lapára žandármi 
  2. Mučenie Vendelína Moňáka, Jána Vyrvu a Jozefa Oškvarka maďarskými žandármi a vojakmi 
  3. Vyhnanie slovenských roľníkov z Bellovej Vsi 
  4. Rabovačka a vyhnanie Žofie Lackovej 
  5. Vyhnanie Štefana Sečanského
  6. Trýznenie Slovákov v Blažove maďarskými vojakmi
  7. Rabovanie v Tomášove
  8. „Oslobodenie“ Šamorínskeho okresu
  9. Olúpenie Pavla Pavloviča
  10. Maďarskí dôstojníci predstavujú sa Slovákom
  11. Znásilnenie Z. S. maďarskými vojakmi
  12. Prípad prof. Karola Boška
  13. Martýrium Jozefa Baloga, farára v Košickej Novej Vsi
  14. Väznenie a týranie Dr. Jozefa Katonu
  15. Trýznenie Slovákov v Haliči
  16. Mučenie Karolíny Kellerovej
  17. Postrelenie sl. Fiamovej s následkom smrti pri samote Kopec pri Šuranoch
  18. Svedectvo Ladislava Zrubca

    Úvod
    „Ak máme viac ako naši predkovia, tak máme viac vďaka nim.
    Ak vidíme viac, vidíme viac vďaka nim, stojíme obrazne povediac na ich pleciach. Vyživujú nás korene siahajúce ďaleko do minulosti. Otázkou je, do akej miery si to uvedomujeme a ako s oným dedičstvom zaobchádzame… Ak neporozumieme dejinám, tak neporozumieme ani sebe. Bez poznania, uvedomenia si koreňov nebudeme vedieť, ako a kam máme rásť.“ (Ján Maršálek: Spoločnosť bez svetla, 2020)

Na južnom Slovensku intenzívne zažívame, ako sa politické skupiny a organizácie, podporované z Maďarska, snažia manipuláciou minulosti, na úkor pravdy, ba na úkor samotnej ľudskej dôstojnosti Slovákov, ovládať prítomnosť v neprospech slovenskej štátnosti. Maďarskí historici a politici cielene zamlčiavajú fakty a príčinné súvislosti, falšujú dôležité momenty dejín a tých čo nepoznajú minulosť, ľahko oklamú. Na dejiny maďarskej politiky sa dívajú nekriticky, účelovo, no v Slovákoch sa snažia neustále vzbudzovať pocit viny, aby z toho mohli vytĺkať politický kapitál. Používanie falošnej argumentácie na získanie podpory a moci, názorne ilustrujú tieto dva príklady:

V politickom propagačnom 20-stranovom dokumente Strany maďarskej koalície (šírenom od r. 2012) s názvom „Prečo chce slovenské maďarstvo autonómiu“ sa na str. 2 píše: „Slováci ukázali svetu, ako sa dá bez boja, bez obetí, na území 1000 ročného maďarského štátu, Maďarského kráľovstva, vytvoriť nádherný slovenský štát.“ („A szlovákok megmutatták a világnak hogyan lehet harc nélkül, áldozatok nélkül, az 1000 éves magyar állam, a Magyar Királyság területén ilyen gyönörű szlovák államot létrehozni.“)

Na maďarskej internetovej stránke madari.sk sa nachádza článok s výzvou: „Kedy bude 12. apríl spomienkovým dňom aj pre Slovákov?“ V článku sa bagatelizuje násilná maďarizácia Slovákov s tým, že „maďarizačné zákony toho času značne diskriminovali menšiny v Uhorsku … avšak nikomu nebol zhabaný majetok, … nikto nebol vysídlený z krajiny, len preto, že bol Slovák.“

Nuž, horeuvedené dva citáty nie sú len prejavom slepých škvŕn vo vnímaní reality dejín, sú aj dehonestáciou ľudskej dôstojnosti Slovákov, ktorí boli tisíc rokov súčasťou Uhorska.

Zároveň ignorujú príčinno-následné súvislosti historických javov. Výmene maďarského a slovenského obyvateľstva v roku 1947 totiž príčinne predchádzali tragické skúsenosti Slovákov (a iných národov) najprv s tvrdou maďarizáciou v Uhorsku, ktorej cieľom bola úplná likvidácia slovenského národa a jeho identity, neskôr s maďarizačnou politikou medzivojnového Maďarska voči početnej slovenskej menšine, ktorá po Trianonskej mierovej zmluve zostala v maďarskom štáte bez akýchkoľvek národných práv, s revizionizmom horthyovského Maďarska, spochybňujúcim platnosť Trianonskej mierovej zmluvy, a napokon s tvrdou maďarskou politikou na okupovanom južnom Slovensku po novembri 1938.

Slováci a Maďari hľadajúci pravdu, majú príležitosť si prečítať nasledujúci malý výber niekoľkých kapitol, aby sa presvedčili o lživosti maďarskej politickej tézy, ako vraj Slováci „bez boja a bez obetí“ získali svoj vlastný slovenský štát, alebo ako zo Slovákov „nikomu nebol zhabaný majetok“ a „nikto nebol vysídlený z krajiny, len preto, že bol Slovák“.

Človeku, ktorý má česť, nemôže byť ľahostajné prejavovanie neúcty k svojim predkom, zamlčiavanie ich utrpenia a zastieranie faktov o tom ako boli na odtrhnutom území pod maďarským útlakom okrádaní, bití, mučení aj vraždení, ženy znásilňované.
Nazýva sa to šovinizmus, keď si niekto myslí, že je nadradený, že mu patria výlučné práva, že krivdy spôsobené druhým sú menejcenné a že na základe demagógie môže podkopávať štátnosť susedných národov.
O niekoľko mesiacov, 2. novembra 2022 si pripomenieme 84. výročie Viedenskej arbitráže, keď 2. 11. 1938 došlo na základe diktátu fašistického Talianska a nacistického Nemecka k odtrhnutiu južných častí územia Slovenska aj Podkarpatskej Rusi a k ich pripojeniu k Maďarsku. Týmto rozsudkom Viedenského arbitrážneho súdu, na ktorom sa za maďarskú stranu zúčastnili Kálmán Kánya, Pál Teleky, Andor Jaross a János Esterházy, sa začala rozsiahla kalvária slovenského obyvateľstva na odtrhnutom území. Svedecké výpovede o utrpení Slovákov opísal priamy súčasník týchto udalostí, neskôr univerzitný profesor Jozef M. Kirschbaum, rodák z Dolných Vesteníc v okrese Prievidza, zostavovateľ knihy Krvácajúca hranica. Prvé vydanie Krvácajúcej hranice vyšlo v roku 1940, bolo však na podnet
z Budapešti a na nátlak Berlína spálené.
Pri príležitosti 84. výročia Viedenskej arbitráže dávame do pozornosti tento dokument s výberom svedectiev, voľne prevzatých z knihy Krvácajúca hranica. Zozbieraný materiál o utrpení Slovákov v Maďarsku zaznamenáva len zlomok toho, čo vytrpeli Slováci na obsadenom území.

 

čítať ďalej…

Použité zdroje:
Jozef M. Kirschbaum: Krvácajúca hranica (1940) Knihu (vydanie z r. 2003) je možné získať na adrese:  ttps://www.zsi.sk/produkt/krvavajuca-hranica/

Zostavil: Ľudovít Gunčaga
Vydavateľ: Združenie slovenskej inteligencie (ZSI) Partizánska 1990/15 A 038 52 Sučany zsi@zsi.sk | info@zsi.sk www.zsi.sk 1. vydanie, 67 s. Grafická koncepcia, sadzba, obálka: Ivan Varšo Fotografia na obálke: Jozef Cincík: Útokom k víťazstvu, Bratislava, 1940, s. 36. © ZSI, 2022 © Ľudovít Gunčaga, 2022 ISBN 978-80-973975-3-1