“Ruky Tvoje ma učinili a spôsobili ma celého a tak náhle ma zvrhuješ? Rozpomeň sa, prosím, že si ma ako hlinu zlepil a na prach zase chceš ma obrátiť? Či si ma ako mlieko nepodojil a ako syr nevytvrdil? Kožou a mäsom si ma priodel, kosťami a žilami si ma spojil. Život a milosrdenstvo si mi udelil a Tvoje navštívenie ochránilo môjho ducha”
(Jób X, 8-12).
“Lebo Ty si opanoval moje obličky a prijal si ma zo života mojej matky”
(Žalm CXXXIX, 13).
“Nie je ukrytá moja kosť pred Tebou, ktorú si učinil v skrytosti a ani moje bytie v hlbočine zeme. Počatého ma videli Tvoje oči a v Tvojej knihe sú zapísané všetky moje dni, keď ešte žiadneho nebolo”
(Žalm CXXXIX, 15-16).
“Ako nepoznáš cestu vetra a ako sa skladajú kosti v živote ťarchavej, tak nepoznáš skutky Boha, ktorý spôsobuje všetky tie veci”
(Kazateľ XI, 5).
“A teraz proste Boha všetkých vecí, ktorý všade koná veľké skutky, ktorý rozmnožuje dni naše od lona našej matky a zaobchádza s nami podľa svojho milosrdenstva”
(Kniha Sirachovcova L, 24).
“Toto hovorí Pán, učiac a formujúc ťa od materského lona, tvoj pomocník”
(Izaiáš XLIV, 2).
“Toto hovorí Pán, tvoj vykupiteľ a tvoj formovateľ od lona: “Ja som Pán, učiniac všetky veci…”
(Izaiáš XLIV, 24).
“Zlorečený muž, ktorý oznámil môjmu otcovi hovoriac: “Narodilo sa ti dieťa, chlapček” a naplnil ho radosťou. Nech je ten muž ako mestá, ktoré rozvrátil Pán bez milosti. Nech ráno počuje volanie a lomoz v poludňajšom čase. Lebo ma neusmrtil v lone, aby mi bola moja matka hrobom a jej lono večne počaté. Prečo som vyšiel z lona, aby som videl bolesť a utrpenie a v hanbe míňať moje dni?.”
(Jeremiáš XX, 15-18);
“Skôr ako som ťa utvoril v živote poznal som ťa a prv než si vyšiel z lona posvätil som ťa a za proroka medzi pohanmi som ťa ustanovil”
(Jeremiáš I, 5).
“Sám totiž si a my sme jediným výtvorom tvojich rúk, ako si povedal; a ako sa teraz vytvorilo v lone telo, pripravuješ údy, v ohni a vode je zachovávané tvoje stvorenie; a deväť mesiacov dávaš tvojmu stvoreniu svoju podobu, ktorá v ňom bola stvorená. To však čo zachováva a čo je zachovávané, oboje bude zachované a bezpečné, keď vráti lono to, čo v ňom dozrelo”
(4Ezdráš VIII, 7-9).
“Ak teda môžeš zahubiť to, čo bolo s toľkou prácou vytvorené, na tvoj príkaz je ľahko usporiadať, aby to, čo sa stalo bolo zachované”
(4Ezdráš VIII, 14).
“Ale počul som, že obratom bude súd, ktorý má prísť”
(4Ezdráš VIII, 18).
„Nezvyčajne vzácna a hodna obdivu i slávnej pamiatky je však ich matka. Veď v jedinom dni videla zomierať sedem svojich synov! Ale znášala to vyrovnane, lebo jej myseľ bola posilňovaná nádejou v Pána. Naplnená šľachetným zmýšľaním povzbudzovala každého z nich v materinskej reči. Svoju ženskú myseľ upevňovala mužskou odvahou a povedala im: “Neviem, ako ste povstali v mojom lone; ja som vám nedarovala ani dych, ani život, ba ani údy som umele neusporadovala na vytvorenie každého z vás. Preto Stvoriteľ sveta, ktorý spôsobuje vznik človeka a vytvára bytie všetkých vecí, opäť vám dá dych i život zo svojho milosrdenstva, ako si vy teraz neceníte seba samých pre jeho zákony.” “
(2Mach VII, 20-23).
„Bude totiž veľký pred Pánom a nebude piť víno ani iný opojný nápoj a Duchom Svätým bude naplnený ešte v lone svojej matky“
(Lukáš I, 15).
„A stalo sa, keď počula Alžbeta Máriin pozdrav, zaplesalo dieťa v jej lone a Alžbeta sa naplnila Duchom Svätým“
(Lukáš I, 41).
„Hľa, totiž keď doznel hlas tvojho pozdravu v mojich ušiach, zaplesalo v radosti dieťa v mojom lone“
(Lukáš I, 44).
| zdroj: | Sväté Písmo |
| zostavil: | © PROGLAS |
| dátum: | 2014 |