späť na hlavnú stránku

logos

 

ZÁZRAK STVORENIA

 

Prof. E. H. Andrews

 

V tejto kapitole spoznáme, aké miesto má zázrak i vedecký zákon v udalosti stvorenia. Ako sme sa presvedčili v predošlej kapitole, spolupôsobenie zázraku a vedy vyzerá prirodzené a logické, akonáhle pochopíme, čo je podstatou vedeckého zákona.

Je ešte veľa toho, čo nevieme o spôsobe, ako Boh stvoril svety. Je veľa vecí, ktoré nám veda povedať nemôže a mnoho vecí, o ktorých nám Biblia nehovorí. Musíme si uvedomiť, že nikdy nebudeme vedieť, ako Boh uskutočnil niektoré veci na počiatku. Musíme tiež pochopiť, že ľudia nebudú súhlasit s naším chápaním, či výkladom udalosti stvorenia opisovanej v prvých kapitolách knihy Genesis. Napriek tomu je možné vyrozprávať príbeh stvorenia spôsobom, ktorý bude v zhode s vedou i s Bibliou.

 Genesis a história

Mnohí ľudia sa pokúšajú vedu a Bibliu násilne zosúladiť v otázke stvorenia tvrdením, že kniha Genesis je iba mýtus, produkt ľudovej tvorivosti. Vravia, že tento mýtus hovorí pravdu, ale nepatrí do skutočnej histórie. Tvrdia, že je to podobenstvo, ktoré nás oboznamuje so samotným faktom, že Boh stvoril vesmír, ale neučí nás, ako to urobil. Od toho však už nie je ďaleko k tvrdeniu, že Biblia nemá pravdu. Pretože Genesis nám hovorí pomerne veľa o tom, ako Boh stvoril svet! Samozrejme, že v Biblii sú aj podobenstvá. Sú v nej aj oddiely, ktoré majú charakter poézie a nemožno ich vykladat' doslovne. Ale Genesis nie je kniha tohto druhu. Genesis je historická kniha a je zjavné, že pisateľ' bol presvedčený o skutočnej historicite toho, čo píše. Vyhlásiť Genesis za púhe podobenstvo nie je tá pravá cesta, ako zosúladiť vedu a Bibliu. Správny spôsob spočíva v pochopení, aká je pravá podstata vedy a Biblie. V Biblii je zaznamenané to, čo Boh vybral, aby bolo zjavené človeku: Všetko v nej je pravdivé a dôveryhodné. Veda skúma, akým spôsobom Boh "udržuje všetky veci slovom svojej moci". A tým necháva priestor aj pre zázraky. O tom, ako to prebieha, hovorí naša posledná kapitola.

Náš popis stvorenia bude sledovať prvú kapitolu knihy Genesis. Táto kapitola a ďalšie zmienky v Biblii, sú jedinečným miestom, kde možno sledovať spolupôsobenie zázrakov a vedy. Ak ste sa doteraz bližšie nezoznámili s prvými dvoma kapitolami Genesis, bude užitočné, keď si ich teraz prečítate.

 Na počiatku

To sú prvé slová knihy Genesis a hovoria o začiatku stvorenia. Nejedná sa tu o počiatok Boha, lebo Biblia učí, že Boh nemá počiatok ani koniec. Je večný. Keď použijeme slovo "počiatok", dostávame sa k pojmu čas. Ak čas neexistuje, slová ako "počiatok" a "koniec", "najprv" a "potom" nemajú žiadny zmysel. Preto Boh nemôže mať žiadny začiatok. On stvoril čas spolu s priestorom a všetko, čo sa v ňom nachádza. Veda nám hovorí, že náš svet jestvuje v čase a priestore, a že obe veličiny sú vzájomne prepojené osobitným spôsobom. Nie sú úplne oddelené, ako si to často myslíme. Obe sú častou jednotného "časopriestoru", v ktorom existuje náš vesmír.

Keď zapnete televízny prijímač, obraz je len na ploche obrazovky.  Keď nakreslite obraz, aj ten sa nachádza iba v dvojdimenzionálnom priestore papiera. Všetko hmotné sa nachádza v trojdimenzionálnom priestore. Má výšku, dĺžku a šírku. Má aj svoj vek To znamená, že má štvrtú dimenziu, dimenziu času. Samotný vesmír teda existuje v štyroch dimenziách časopriestoru, tri dimenzie priestoru a jedna času. Boh je mimo času, tak ako aj mimo priestoru. Boh existoval skôr ako čas. Nejestvoval ešte vesmír, priestor ani čas, len On sám. Prostredie, v ktorom žil, a ktoré je pre Neho rovnaké aj dnes, Biblia nazýva večnosťou. Je to sféra presahujúca časopriestor, sféra, do ktorej sa nám ťažko preniká našou predstavivosťou, či myslením. Biblia ju nazýva nebesia. Na rozdiel od nášho materiálneho sveta, v nebesiach nejestvuje ani čas, ani priestor.

Hoci Boh bol v tomto duchovnom svete sám, nebol osamotený. Vždy existoval v troch osobách ako Otec, Syn a Duch svätý, žijúc vo vzťahu dokonalej vzájomnej harmónie.

Mal vždy dôvody, pre ktoré sa rozhodol, že neostane sám, najprv stvoril anjelov a ostatné duchovné bytosti. Tie žili a stále žijú v duchovnej ríši. Zahŕňa to i anjelov, ktorí spyšneli a vzopreli sa Bohu. Boli vypudení z Božej prítomnosti a stali sa satanskými bytosťami. To je niekoľko vecí, o ktorých vieme z Biblie, ale v duchovnom svete je ešte veľa takých, o ktorých sa z Biblie nedozvieme nič.

Potom, z určitých pozitívnych pohnútok sa Boh rozhodol stvoriť materiálny svet. V tej chvíli začali existovať čas a priestor hmota a energia spolu so zákonmi, ktorým sa podriaďujú.

Už skôr sme vysvetlili, že veda nám nemôže povedať nič o počiatku existencie. Veda môže vysvetliť len to, čo sa podriaďuje vedeckému zákonu. Nemôže preto vysvetliť, ako tieto zákony vznikali. Môžeme buď povedať, že ich utvoril Boh, alebo sa musíme úplne vzdať pokusov o vysvetlenie ich pôvodu.

Avšak len čo priestor, hmota, čas a energia boli stvorené, zjavne sa začali podriaďovať vedeckým zákonom. Je to tak práve preto, že tieto zákony boli súčasťou stvorenia. Nie je možné predstaviť si, že by hmota bola stvorená bez zákonov kontrolujúcich atómy, neutróny, atd.: t.j. stavebné prvky hmoty.

Pre vedu je teda primeraná otázka: "Ako vyzeral vesmír hneď po stvorení?"

Jedna, v súčasnosti obľúbená teória hovorí, že vesmír bol najskôr ako gigantická ohnivá guľa a že galaxie a hviezdy sú len pozostatky obrovského výbuchu. Samozrejme, túto teóriu "Big Bang" o počiatku vesmíru musíme konfrontovať s tým, čo nám Boh zjavil v Biblii. Ja chcem ale zdôrazniť inú skutočnosť. Ak raz došlo k stvoreniu hmoty, potom sa vytvorili dostatočné predpoklady na to, aby sme pomocou vedeckých zákonov mohli popísať procesy, ktoré sa odohrali neskôr, aj keď pritom mali svoj podiel aj zázraky.

 Vesmír

            Čo nám hovorí Biblia o stvorení celého vesmíru? Je teória "veľkého tresku" (Big Bang) správna? Ak nie, čo hovorí Biblia?

V Biblii sa nevyskytuje slovo "vesmír". Namiesto toho sa hovorí o "nebesiach" alebo o "nebi". Príslušný hebrejský výraz znamená: "veci, ktoré sú hore". Toto slovo sa používa v Starom zákone v troch rôznych súvislostiach.

Niekedy je to "obloha". V Genesis 1, verš 20, sa napríklad hovorí o vtákoch, ktorí lietajú po nebi. Ďalší význam sa týka duchovného sveta, v ktorom žije Boh. Ale niekedy sa zas hovorí o javoch, ktoré môžeme pozorovať na oblohe, ale sú vzdialené ďaleko za oblakmi, ako napr. slnko, mesiac a hviezdy. Keď sa slová "nebo", či "nebesia" používajú v tomto treťom význame, hovoria o celom vesmíre. Tu je príklad zo Žalmu 8: "...Uvažujem o nebesiach, diele tvojich prstov, o mesiaci a hviezdach, ktoré si postavil..." /Žalm 8,4/.

Kdekoľvek Biblia hovorí o "nebesiach a o zemi', znamená to pravdepodobne vesmír a zem. Nebesia sa uvádzajú ako prvé v poradí, lebo vesmír je oveľa väčší ako zem, ale snáď aj preto, že vesmír bol stvorený skôr než zem.

Myšlienka, že vesmír tu bol skôr, súhlasí s vedeckou predstavou o histórii vesmíru. No zdá sa, že nie je v súlade s veršami 14 až 18 z 1.kapitoly Genesis, kde sa hovorí, že slnko, mesiac a hviezdy sa zjavili v štvrtý deň stvorenia. Avšak prvý verš tejto kapitoly znie:

"Boh stvoril nebesia a zem." /Genesis 1,1/; a nie naopak: "Boh stvoril zem a nebesia"!

Tento zdanlivý rozpor sa dá veľmi jednoducho vysvetliť. Verše 14 až 18 tvrdia dve veci. Hovoria, že Boh stvoril slnko a mesiac, ale aj to, že ich umiestnil, či osadil na oblohe. Ak ich stvoril skôr ako zem, mohol ich umiestniť na oblohu až na štvrtý deň a to môže byť práve tá udalosť, o ktorej hovoria uvedené verše. Jeden spôsob umiestnenia slnka a mesiaca na oblohu mohol byť ten, že obloha sa mohla vtedy prvýkrát vyjasniť! Úplne iný spôsob by mohol znamenať, že Zem bola privedená na obežnú dráhu okolo Slnka z priestoru mimo slnečnej sústavy. Obe vysvetlenia sú úplne reálne.

Niektorí kresťania veria, že najprv bola celkom nezávisle stvorená zem a utváranie ostatného vesmíru začalo až na štvrtý deň. Ak je to pravda, potom je zrejmé, že vedecké teórie o vesmíre neplatia. Nie preto, že by veda zlyhala, ale javy popisované v prvej kapitole Genesis boli zázraky, čím sa vyčlenili zo sféry vedy, t.j. nepodliehali vedeckým zákonom.

V každom prípade je z Biblie jasné to, že Boh metódou zázraku stvoril celý vesmír z ničoho. Ako sa píše v liste Židom: ,Vierou rozumieme, že sú veky ustrojené slovom Božím, áno, i tomu, že nie z viditeľných vecí povstalo to, čo sa vidí" /Židom 11,3/.

Posledné slovo dáme knihe Nehemiášovej: "Ty si učinil nebesia, nebesia nebies a všetko ich vojsko, zem a všetko, čo je na nej, moria a všetko, čo je v nich a ty dávaš všetkému tomu život /iné preklady: udržuješ - zachovávaš pri živote/ a vojsko nebies sa tebe klania"/Nehemiáš 9,6/.

Tieto slová nám prezrádzajú pravý charakter stvorenia. Obloha /nebesia/, vesmír za oblohou /nebesia nebies/, hviezdy /nebeské vojsko/, zem, more, fyzický život a vedecké zákony /udržovanie ­zachovávanie/, ktoré ich riadia. No nielen to, vidíme stvorenie, ktoré sa klania pred Bohom. Hovorí sa tu vlastne o tom, že stvorenie vzdáva slávu Bohu, Jeho moci a múdrosti, a poslúcha zákony, ktoré On stvoril.

 Šesť dní stvorenia

O chvíľu sa zameriame na dni stvorenia jeden po druhom. Najskôr však treba odpovedať na dve otázky týkajúce sa našich šiestich dní. Prvá - je v šiestich dňoch zahrnuté celé stvorenie, vrátane "počiatku", o ktorom sa hovorí v prvom verši prvej kapitoly Genesis? Alebo veta: "Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem" /Genesis 1,1/, hovorí o niečom, čo sa odohralo ešte pred udalosťami šiestich dní? Ľudia sa vo svojich odpovediach rozchádzajú. Na jednej strane - verš v knihe Exodus naznačuje, že šesť dní zahŕňa celé stvorenie "... Šesť'

dní tvoril Hospodin nebesia a zem, more a všetko čo je v nich a odpočinul siedmeho dňa" /Exodus 20,10/.

Na druhej strane by bolo logické, keby prvý deň začínal stvorením svetla na zemi, najmä keď čítame, že "Boh nazval svetlo dňom..."/Genesis 1,5/. Ak je to pravda, zem existovala /pustá a beztvárna - biblicky: neladná/ pred začiatkom šiestich dní.

Toto dvojaké pochopenie udalosti stvorenia možno zosúladiť. Môžeme povedať, že prvý deň zahrnuje všetko, čo sa odohralo pred stvorením svetla na zemi. Súhlasí to teda s Exodom 20,11. Zároveň potom platí aj to, že prvý deň trval oveľa dlhšie ako ostatné dni stvorenia, pretože, na rozdiel od nich, nebol časovo vymedzený ránom a večerom.

Možný je teda aj taký výklad šiestich dní, pri ktorom sa počíta s dlhým časovým obdobím pred stvorením svetla na zemi. V priebehu tohto času sa mohli mnohé javy odohrať takým spôsobom, ako ich popisuje veda. Napríklad, zem sa mohla dlhý čas ochladzovať; až do svojej beztvarej "neladnej" podoby, kedy sa začala odohrávať ďalšia kapitola stvorenia.

Niektorí kresťania veria, že každý zo šiestich dní trval rovnako dlho, ako trvá v súčasnosti bežný deň. Potom by sa však vesmír nemohol po veľkom výbuchu formovať pod pôsobením vedeckých zákonov.  Neostalo by dosť času, aby mohlo dôjsť k vzniku hviezd a galaxií.

Ale Boh môže, kedykoľvek chce, nahradiť vedecký zákon zázrakom, a je to naozaj pravda. Boh mohol stvoriť vesmír hneď v takej podobe, ako ho poznáme dnes bez toho, aby použil vedecký zákon pre obdobie od zázraku stvorenia po súčasný stav. Mohol tiež mocou svojho príkazu stvoriť prázdnu zem, ktorá by už bola chladná a tak pripravená k ďalšej etape stvorenia. K týmto otázkam musíme zaujať svoj individuálny postoj. Žiadna z týchto interpretácií neprotirečí skutočnosti, že Genesis je pravdivá história.

Ako je to s dĺžkou ďalších piatich dní? Videli sme, že prvý deň mohol byť veľmi dlhý, lebo nezačal ránom. A tak od chvíle stvorenia svetla na zemi sa mohol predlžovať smerom dozadu - po spätnej časovej línii. Ale ďalšie dni sa už odlišovali. Každý z nich predstavoval čas od jedného rána k nasledujúcemu. Čítame napríklad: "A bol večer a bolo ráno, tretí deň" /Genesis 1,13/. Vyjadruje to myšlienku, že deň začal ránom, po ktorom nasledoval večer a nasledujúce ráno. Predmetný deň teda skončil vtedy, keď začalo nové ráno.

Tieto dni stvorenia sa museli veľmi podobať našim dňom. Tak, ako je striedanie dňa a noci v súčasnosti spôsobené otáčaním Zeme okolo svojej osi, tak to mohlo byť aj vtedy.

Svetlo, ktoré bolo stvorené v prvý deň, muselo pochádzať z nejakej hviezdy alebo iného vzdialeného zdroja. Mohlo to byť dokonca i naše vlastné slnko, ak štvrtý deň budeme považovať za čas, kedy sa slnko prvýkrát objavilo na oblohe, a nie za čas, keď bolo stvorené.

Zdá sa, že dni stvorenia /snáď okrem prvého dňa/ boli bežnými dňami a nie dlhými časovými intervalmi.

Predsa však sú tri predpoklady, pri ktorých by platilo, že dni trvali dlhšie.

Predovšetkým Zem sa mohla okolo svojej osi otáčať oveľa pomalšie ako v súčasnosti. Ak by sa otáčala desať krát pomalšie, dni by sa predĺžili desaťkrát, atd.: Niektoré planéty našej slnečnej sústavy majú veľmi dlhé "dni".

Po druhé, rána a večery nemuseli byt' vôbec vyvolané otáčaním Zeme okolo jej osi, ale rozsvecovaním a zhasínaním žiarivej hviezdy. V takomto prípade mohli dni trvať akokoľvek dlho. Nie je to veľmi pravdepodobné, lebo ťažko si možno predstaviť, že by taká udalosť, keď sa ukázalo slnko /na štvrtý deň/, aby vládlo dňu a "oddelilo svetlo od tmy sa stala opakujúcim sa procesom.

Po tretie, samotný čas sa mohol od stvorenia zmeniť! Viem, že je tu ťažko predstaviteľné, ale nie nemožné. Od zverejnenia prác známeho vedca Alberta Einsteina je vedecký výklad času úplne iný, ako sú naše bežné predstavy. Podľa Einsteina sa čas zrýchľuje, či spomaľuje v závislosti na rýchlosti, akou sa pohybujeme. Ak sa niečo pohybuje rýchlosťou, ktorá sa blíži rýchlosti svetla, čas sa predlžuje a zdá sa, akoby  javy prebiehali veľmi pomaly. Okrem toho, vplyvom gravitačnej sily môže dôjsť k skresleniu alebo zakriveniu času!

Ak dokonca aj veda tvrdí, že čas môže podliehať takýmto zmenám, je jasné, že časová zmena sa mohla na základe Božieho príkazu ľahko odohrať. Zdá sa, že diskusiou o tom, ako dlho trvali dni stvorenia, len strácame čas. Problém, s ktorým sa stretávame /ako sa mohlo v každý deň stvorenia odohrať tak mnoho udalostí/ môže spočívať v tom, že v podstate nerozumieme, čo je to čas. Pán Boh mal asi problém vysvetliť to ľuďom v Biblii, ale s určitými náznakmi sa stretávame v Novom zákone, kde sa hovorí:

"Jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň" (2.Petra 3,8).

Prvý deň

Skoro celá prvá kapitola Genesis sa zaoberá javmi, ktoré sa odohrali na zemi. Ostatný vesmír sa spomína asi len v prvom verši a v súvislosti so štvrtým dňom stvorenia. Ba aj udalosti štvrtého dňa, keď sú na oblohe umiestnené slnko, mesiac a hviezdy, sú opisované zo zemskej perspektívy. Kapitola píše hlavne o zemi.

Nič sa nehovorí o tom, ako Boh stvoril zem. Dozvedáme sa len, že ju stvoril na počiatku, a ďalší popis hovorí: "Zem bola neladná a pustá a tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa oživujúci vznášal nad vodami' /Genesis 1,2/. Vyjadrenie - "neladná", resp. beztvará, neznamená, že zem nemala guľovitý tvar. Je skoro isté, že bola guľovitá tak, ako je aj dnes. Verš naznačuje, že nemala vrchy a údolia, žiadne kontinenty a moria. Bola to guľa s nečlenitým povrchom tvoreným vrstvou vody; išlo o celistvú vodnú pokrývku okolo zeme! Zem bola neosvetlená. Všade bola tma ako vo vreci. Ale Boh bol činný.

Slovo "duch" môže znamenať aj vietor, ale vždy, keď sa viaže na Božie meno, má prvý význam. Dozvedáme sa teda, že Boh sám, skrze svojho Ducha, sa stále venoval hmotnému svetu. Boží zázrak stvorenia sa neskončil hneď po stvorení nebies a zeme. Začali sa uplatňovať vedecké zákony napr. gravitačný zákon udržoval vody na zemskom povrchu. Ale súčasne tam bol aj Boh /"vznášal sa nad vodami"/,pripravený urobiť ďalší zázrak "Potom Boh povedal: Nech je svetlo! A bolo svetlo"/Genesis 1,3/.

Popisuje sa tu stvorenie prvého svetla vôbec, alebo len prvého svetla na zemi? Oboje je možné. Ak bol najprv stvorený vesmír a až potom stvorená zem, svetlo už pravdepodobne existovalo, ale nepreniklo k zemi /pre silnú vrstvu oblakov?/ . Nezabúdajme, že tma "bola nad priepasťou". Nehovorí sa, že tma bola v celom vesmíre, ale že bola iba nad zemou.

Tvrdenie, že svetlo už bolo stvorené /zároveň s hmotou/ a že verš 3 popisuje len jeho prienik na zem, vôbec neznamená, že je to menší zázrak ako prvá alternatíva.

Slová: "Boh povedal" vravia o tom, že išlo o nový Boží príkaz a nie o pôsobenie prírodného, či vedeckého zákona. K prieniku svetla nedošlo preto, že oblaky sa prirodzene rozplynuli. Odohralo sa tam niečo, čo nemohol spôsobiť prírodný zákon.

Ďalšou informáciou je, že Boh oddelil svetlo /deň/ od tmy /noc/. Pravdepodobne to znamená, že jedna polovica zeme bola osvetlená a druhá bola tmavá, tak ako je to v súčasnosti. Čiara oddeľujúca deň od noci sa posúva po zemeguli v závislosti na jej otáčaní sa okolo osi. Zároveň to zrejme znamená, že svetlo muselo prichádzať z jedného smeru a zem sa otáčala, takže rána a večery sa striedali práve tak ako dnes.

 Druhý deň

V druhý deň sa stala len jedna vec. Medzi vodou, ktorá bola viazaná na zemský povrch /oceán/ a vodou, ktorá bola nad zemou, bola vytvorená medzera. Táto medzera bola obloha alebo nebesia.

Vieme si to predstaviť? Celý objem vody nebol v tekutom stave /ako oceán/, ale čiastočne, resp. zväčša v podobe pár a oblakov. Oblačná vrstva bola asi veľmi hrubá a neprenikalo ňou asi žiadne svetlo.

Na Boží príkaz sa množstvo oblakov buď kondenzovalo na vodu, alebo sa odparovaním premenilo na čistú paru, čo vytvorilo podmienky k tomu, aby sa svetelné lúče prvýkrát dostali na zem. Na druhý deň určité množstvo pár skondenzovalo /premenilo sa na tekutinu - vodu/ a ostalo viazané na zemský povrch v oceáne, zatiaľ, čo druhá časť vytvorila vysoko v atmosfére vrstvu pár a oblakov. Táto oblačná vrstva bola dosť tenká na to, aby slnko a mesiac boli viditeľné. Pod ňou bol voľný priestor alebo obloha, bez vodných pár. V druhej kapitole Genesis čítame, že to všetko sa odohralo bez dažďov. Je to samozrejme len jedna predstava, ako sa to mohlo uskutočniť. Znovu však pripomeniem, že oddelenie vôd bol zázrak, pretože sa odohral na nový Boží príkaz.

 Tretí deň

V tretí deň sa prvýkrát zjavila suchá zem. Voda, ktorá doteraz súvisle pokrývala celý povrch zemegule, sa zoskupila a vytvorila jednotlivé moria.

Vznik pevniny bol spôsobený scvrkávaním sa zemského jadra. Pohyb v jadre vyvolal vrásnenie zemskej kôry práve tak, ako sa tvoria vrásky na jablčnej kožke, keď dužina jablka vysychá a scvrkáva sa. Vrásnením zemskej kôry vznikli údolia, do ktorých stiekla voda a nad ňou sa týčili vrchy.

Znova treba pripomenúť, že je to len jeden z možných variantov, vysvetľujúcich tieto udalosti. Zdá sa však, že je to primeraná predstava, lebo v Genesis čítame, že vody sa "zhromaždili do mora". Navodzuje to skôr obraz o vode stekajúcej do údolí alebo nádrží, ako o vode, ktorá by sa nejako vytratila, aby sa mohla objaviť pevnina.

Predstaviť si tieto procesy pod pôsobením vedeckého zákona nie je žiadny problém. Napríklad k zmršťovaniu zemského jadra mohlo dôjsť pri jeho ochladzovaní. Napriek tomu sa zdá, že zase spolupôsobil zázrak, a to v zmysle urýchľovania prírodného procesu, ktorý by ináč trval dlhšie. Keď už došlo k zvrásneniu kôry, voda prirodzene stiekla do morí a zázrak už samozrejme nebol potrebný. Postaral sa o to prírodný zákon gravitácie!

 Na zemi sa zjavuje život

Ešte stále sa zaoberáme tretím dňom. Suchá zem už existuje. Na Boží príkaz vznikajú prvé živé organizmy - tráva, rastliny a stromy. "A Boh riekol: Nech vydá zem sviežu trávu, bylinu, vydávajúcu semä, ovocný strom rodiaci ovocie podľa svojho druhu". /Genesis 1,11/

Ako prvý sa objavuje na zemi rastlinný život. Bol stvorený na pevnine, nie v mori. Každý "druh" rastliny, či stromu bol od začiatku samostatný, t.j. reprodukoval sa len po svojej línii - "podľa svojho druhu". Je to v zhode s našou súčasnou skúsenosťou, že všetko živé sa reprodukuje len v rámci svojho druhu. Nenachádzame tu žiadny náznak evolúcie.

Ako Boh stvoril rastlinný svet? Odpoveď na túto otázku nemôže mať vedecký charakter, lebo išlo o zázrak. Je však zaujímavé poznamenať, že zem splodila, resp. umožnila "rozkošatenie" týchto rastlín a stromov. To znamená, že sa neobjavili v obláčiku modrého dymu ako pri čarodejnom triku. Boli stvorené v zemi vo forme semena, aby sa potom normálnym spôsobom vyvíjali, rástli /t.j. tak, ako to popisuje vedecký zákon/. Zázrak pravdepodobne spôsobil to, že z atómov a molekúl, ktoré už existovali, sa vytvorili živé molekuly, z nich sa potom sformovali bunky a nakoniec semená. V tomto bode bol zázrak vystriedaný prírodným zákonom.

 Štvrtý deň

Deje sa teraz presúvajú zo zeme na nebesia. Nezabudnime ale, že stanovisko pozorovateľa je stále na zemi. Práve z tohto dôvodu tiež možno povedať o slnku, mesiaci a hviezdach, že boli umiestnené na oblohe. "A Boh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delili deň od noci a budú na znamenia, na určité časy, na dni a na roky"/Genesis 1,14/.

Ako som už skôr uviedol, tento verš môže mať dvojaký význam. Buď bol vesmír stvorený až po stvorení zeme na štvrtý deň, alebo sa tu hovorí o tom, že slnko, mesiac a hviezdy sa v štvrtý deň stali viditeľnými. Prikláňam sa k druhému výkladu z nasledujúcich dôvodov:

1. Noc a deň boli oddelené už od prvého dňa a náš verš vraví, že slnko a mesiac boli stvorené preto, aby plnili túto funkciu.

2. Vieme, že Boh stvoril "nebesia a zem", nie "zem a nebesia".

3. Svetlo bolo stvorené v prvý deň a muselo prichádzať odkiaľsi , z mimozemského priestoru. Časť vesmíru musela jestvovať ako zdroj svetla /samotné svetlo je častou stvorenia/.

Alternatíva, že celý vesmír bol stvorený už na počiatku, je zmysluplnšia, ako predstava o jeho vzniku na štvrtý deň. K tomu, aby oblaky ustúpili a slnko sa tak stalo viditeľným, samozrejme nebol potrebný zázrak Ale znovu čítame slová: "Potom Boh povedal...", čo - ako veríme, poukazuje na nový Boží príkaz alebo zázrak. Vysvetlenie nie je náročné. Niektoré významné biblické zázraky /ako prechod Izraelitov cez Červené more/ sú zázrakmi preto, že sa odohrali v určitej, práve potrebnej chvíli. To znamená, že obsahová stránka javu bola úplne prirodzená /ako silný vietor, ktorý zadržal vody Červeného mora/. Stalo sa to však v tej najaktuálnejšej chvíli.

Vyčistenie oblohy mohlo byt' teda zázrakom takéhoto načasovania prírodných dejov. Je isté, že to mohlo prebehnúť aj bez spolupôsobenia vedeckého zákona. V takom prípade by to bol zázrak v plnom význame slova.

 Piaty deň

Potom sa v mori objavili prví predstavitelia živočíšnej ríše. "A Boh riekol: Nech sa hemžia vody hemživými tvormi, živou dušou"/Genesis 1,20/.

Nemáme presnú predstavu, ako boli stvorené morské živočíchy. Nevieme, či boli stvorené v zárodočnej podobe ako vajíčka alebo ako dospelé zvieratá. Dozvedáme sa, že vo vodách sa hemžil život, počnúc najdrobnejším planktónom, až po "veľké morské ozruty". To, že moria a rieky boli kedysi plné živočíchov, vysvetľuje veľké množstvo morských skamenelín a mohutné kriedové usadeniny tvorené schránkami drobných morských živočíchov.

V piaty deň boli stvorené aj vtáky. Podobne ako život v mori, každý živočíšny typ bol stvorený "podľa svojho druhu", t.j. oddelene. Čítame tiež, že "Boh ich požehnal a riekol: Ploďte sa a množte sa" /Genesis 1,22/. Boh teda chcel, aby všetko živé, čo stvoril, zaplnilo zem. Niekto sa pozastaví nad tým, ako mohlo toto množenie prebiehať bez obmedzenia. Ako to bolo s otázkou priestoru pre takto sa množiaci život?

Biblia učí, že človek bol pri stvorení prispôsobený tak, aby žil večne, nepodliehajúc smrti. Smrť sa dostala do ľudského rodu skrze hriech. O rastlinnom a živočíšnom svete však nečítame, že by sa ho smrť netýkala. U rastlín a stromov "vydávajúcich semeno" musel byť aktuálny istý druh "smrti". /Kvet i plod musia najprv odumrieť; aby sa objavilo semeno./ Je teda celkom možné, že zvieratá podliehali smrti /hoci nie násilnej, či pre chorobu/ už pred Adamovým hriechom. Človek, stvorený na Božiu podobu, sa svojou nesmrteľnosťou líšil od zvierat.

 Šiesty deň

Zbytok živočíšnej ríše, od hmyzu po dobytok, bol stvorený v šiesty deň. Druhá kapitola Genesis nám hovorí: "A Hospodin Boh utvoril zo zeme všelijaké zviera poľné a všelijakého vtáka nebeského" /Genesis 1,19/.

Súčasná veda nám to pomáha pochopiť. Všetko živé je vybudované z úplne rovnakých atómov /uhlík, kyslík, vodík, síra, atd./, z akých sa skladá "zem", t.j. horniny i jej atmosféra. Toto je príklad, ako môže veda objasniť zložitý biblický verš. Zázrak stvorenia spočíva v spôsobe, akým Boh tieto atómy zlučuje do zvláštnych molekúl, napr. DNA a proteínov a ako do nich vpíše genetický kód.

Ak by sme boli pri tom, čo by sme videli? Nemáme vyjadrovacie prostriedky, aby sme to popísali. Možno nám pomôže nasledujúca ilustrácia.

Videli ste už niekedy film, ako sa zo žabieho vajíčka liahne žubrienka? Oplodnené vajíčko sa umiestni pod mikroskop a priebežne sa vyhotovujú zábery na filmový pás. Každých päť minút sa urobí jedna snímka. Pôvodná vaječná bunka sa rozdelí na dve, z týchto vzniknú štyri, zo štyroch osem, atď.. Keď' sa počet buniek zvýši, niektoré z nich sa začnú diferencovať a vytvárať jednotlivé časti živočíšneho tela.

Tento proces je pomalý. Ale keď sa film premietne na plátno normálnou rýchlosťou, 16 obrázkov za sekundu, celý dej sa pred našimi očami odohrá v priebehu necelej minúty! Pravdepodobne niečo podobné by sme videli my, keby sme mohli pozorovať Boha, keď utváral zvieratá. V skutočnosti však o tom nemáme informácie. Neboli sme pri tom!

 Stvorenie človeka

V šiesty deň Boh stvoril aj človeka. Druhá kapitola Genesis o tom hovorí podobne ako u zvierat: "A Hospodin Boh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchol do jeho nozdier dych života" /Genesis 2,7/. Ale človek sa predsa odlišoval od zvierat. Práve v prvej kapitole tejto knihy sme videli, že človek bol stvorený na Božiu podobu. Patrí nielen materiálnemu, ale aj duchovnému svetu.

Druhá kapitola Genesis hovorí, že prvá žena bola stvorená z Adamovho rebra, resp. boku. /Pôvodné hebrejské slovo sa bežne prekladá "bok". Ako "rebro" sa neprekladá na žiadnom inom mieste iba v druhej kapitole knihy Genesis./ Veda dokázala, že každá živá bunka obsahuje všetky informácie potrebné k vybudovaniu organizmu v jeho úplnej celistvosti. Vidíme, ako môže byt' aj zdanlivo nevierohodná príhoda celkom logicky prijateľná.

Z Genesis sa tiež dozvedáme, že človeku bola zverená zodpovednosť za svet. Mal spravovať moria, oblohu i zem a všetky veci, ktoré sú spojené s nimi. Ale hriech spôsobil, ako čítame v liste Židom 2, že človek túto funkciu už v prírode nezastáva. Skôr my sami bojujeme o prežitie v nehostinnom svete, ohrozovaní chladom, suchom, búrkami a chorobami, ba dokonca aj človekom samotným.

Toto je dôvod, prečo prišiel Ježiš Kristus - zrušiť tragické následky hriechu a zachrániť tých, ktorí veria, že On môže riešiť hriech odpustením.

Príde deň, hovorí Biblia, keď uvidíme obnovené ľudstvo i prírodu Tí, ktorí veria v Ježiša Krista, budú vládnuť s Ním, nielen nad prírodou ako Adam, ale aj nad duchovným svetom.

 

zdroj: z knihy: Od ničoho k prírode (Creativpress, 1991). Prevzaté z: .birmovanci.analogia.sk

NAJ.sk


[CNW:Counter]