logos

 

CHÝBAJÚCI ČLÁNOK EVOLÚCIE

 

Prestížny časopis Scientific American z februára 1998 priniesol obsiahlu štúdiu na tému "Prečo sú dinosaury vtáky". V úvode sa píše, že až donedávna patrila evolúcia vtákov medzi najväčšie biologické záhady. Vtáky sú totiž až dramaticky odlišné od ostatných živých tvorov. Majú perie, bezzubé zobáky, duté kosti a iné podivuhodnosti, ktoré pri iných živočíchoch nenachádzame. Anatomická a aerodynamická analýza skamenelín a súčasných vtákov počas posledných 20 rokov odhaľuje, že vtáky sa vyvinuli z malých druhov dravých dinosaurov (theropods), ktoré sa pohybovali po zemi.

Šikovné ilustrácie predstavujú evolučnú postupnosť meniacich sa schopností jednotlivých dinosaurov predátorov. Vedci postupne mapujú a vysvetľujú unikátne porovnávanie druhu s prvkom na lietanie s druhom, ktorému tento prvok ešte chýba. Vidíme, ako sa dinosaurom predlžujú predné končatiny a skracuje chvost. Aby taký bežec udržal rovnováhu, musel začať mávať prednými končatinami. Od mávania je potom už len krok - skok k letu, ale najprv muselo na pahýľoch končatín vyrásť perie.

Kladogram vtáčieho vývoja sa začína od Velociraptora, ktorý len behá a skáče, Archeopteryx má už perie, predĺžené predné končatiny a skracujúci sa chvost, preto začína mávať krídlami, Iberomesornis má väčší odraz a dolet, Enatiornithes už v lete manévruje a Ichtyornithiformes má všetky moderné letové schopnosti. Nakoniec sa objavujú vtáky, ktoré si už stavajú hniezda v korunách stromov, a potom sa objavia súčasné vtáky.

V novembri 1999 túto vývojovú stupnicu potvrdil ďalší prestížny časopis National Geographic. Fosíliou nazvanou Archaeraptor laioningensis sa zaoberal tím vedcov. Exponát bol vystavený v National Geographic Society vo Washingtone. Táto novoobjavená fosília chýbajúceho článku vzbudila nadšenie a rozruch v radoch odborníkov - evolucionistov. National Geographic ju predstavil masám čitateľov bez toho, aby si overil jej pôvod.

Fosília sa objavila vlani(1999-pozn. Proglas) v arizonskom Tucsone na výstave drahokamov a fosílií. Vraj bola prepašovaná z Číny. Tam ju kúpil Stephen Czerkas, majiteľ dinosaurieho múzea v Utahu. Zaplatil za ňu 80 tisíc dolárov a dohodol sa s National Geographic, že po odbornom preskúmaní bude fosília vrátená do Číny. Editor National Geographic Bill Allen povedal, že nikto z vedeckého tímu, ktorý nález skúmal, nepoznal, že ide o kompozíciu dvoch fosílií. Na to upozornil, na nemilé prekvapenie paleontológov a vydavateľov National Geographic, až v decembri čínsky doktorandský študent v USA a člen geografického tímu. Podľa neho nie je fosília autentická, ale ide o dva druhy, ktoré spolu nemajú nič spoločné. Je zaujímavé, že ilustrácie v časopise Scientific American a National Geographic v podaní odborníkov si akoby z oka vypadli. Šikovne spravené ilustrácie sa líšia len hrebienkom na hlave vtáka a zafarbením peria. A tak sa natíska myšlienka, že prianie vedcov konečne nájsť presvedčivý dôkaz prechodného druhu sa môže stať otcom myšlienky - ber kde ber, len keď získame to, čo potrebujeme. Teraz treba určiť, či ide o čestný omyl, zámerný podvrh, alebo si z paleontológov iba niekto vystrelil. V každom prípade ten, kto fosíliu do Arizony "prepašoval a predal", patrí ku spokojným.

Je zaujímavé, že veľa mimoriadne dôležitých fosílnych nálezov, vrátane Homo pekinenzis, ktoré získali celosvetový ohlas a svoje čestné miesto v učebniciach antropológie a paleontológie, sa našlo práve v Číne.

Čo k tomu dodať? Zdá sa, že darvinisti hľadajú dôkazy evolučnej metodiky za každú cenu. Keď nemôžu chýbajúce formy živočíchov nájsť, tak si niektorí trošku pomôžu. Nie je to po prvýkrát a každé také malé tajomstvo sa úzkostlivo stráži. Keď sa potom nechtiac dostane na verejnosť, učenci radšej mlčia a tvária sa, že sa vôbec nič nestalo.

Už v r. 1860 barnumský cirkus v rámci najväčšej atrakcie na Zemi vystavoval skamenelinu obra, človeka z Kardiffu, ktorý mal predstavovať ľudského predka. O desať rokov neskôr sa dokázalo, že išlo o podvod.

Slávny nález lebečných fragmentov, ktorý dostal názov "Piltdownský človek", urobený v r. 1912, vstúpil do histórie ako chýbajúci článok evolúcie. Vo chvíli, keď boli objavené datovacie metódy - o 40 rokov neskôr - vedci zistili, že ide o prepracovaný podvod.

Evolucionisti majú na svedomí celý rad podobných mystifikácií. National Geographic sa má svojim čitateľom ospravedlniť a uviesť celú záležitosť na pravú mieru v marci roku 2000.

Aj napriek usilovnej snahe udržať pokope nesúdržné dôkazy evolúcie darvinisti strácajú pôdu pod nohami. O to razantnejšie vystupujú proti všetkým, ktorí o ich domnienkach vyslovujú pochybnosti. Kresťanov označujú za antiintelektuálnych hlupákov. Broja proti školským radám, ktoré súdne vyhrali spor a môžu na niektorých verejných školách v Amerike legálne vyučovať evolučnú teóriu, ale aj kreacionizmus. Nech študenti sami zvážia argumenty.

Pravdou je, že evolucionisti občas utekajú od vlastných postulátov, oproti tomu biblické stvorenie - tak, ako je zapísané v Biblii - ostáva bezo zmeny. V učebniciach však budú študenti aj naďalej čítať, že súčasné vtáky nie sú nič iné len malé, operené, krátkochvosté theropods dinosaury.

 

zdroj: časopis Zápas o dušu, č. 69, 2000

späť na hlavnú stránku

[CNW:Counter]