späť na hlavnú stránku

logos

 

POMENOVANIE "OMŠE"

Dr. Mihályfi Ákos

 

1. Kristom Pánom ustanovenú obetu rozličnými menami označovali tak Gréci ako aj Latíni. U Grékov sa vyskytujú pomenovania: μυσταγογία, σύναξις, ίερουργία, εύλογία, εύχαριστία, κοινονία, κλάσις τοΰ άρτου, θυσία, προσφορά, άναφορά, - najθastejšie je λειτουργία. U Latínov však: collecta, dominicum, agenda, oblatio, fractio panis, eucharistia, liturgia a len v neskorších storočiach missa.

Prvé stopy o pomenovaní najsvätejšej obety založenej Kristom Pánom, missa, nachádzame len v IV. storočí; v VI. storočí toto pomenovanie bolo už všeobecné; v XI. storočí takpovediac len týmto pomenovaním označovali najsvätejšiu obetu. Pomenovanie "omša" bolo prevzaté do všetkých rečí kresťanských národov(omša, Messe, Mise, la Messe, Mass).

2. O pôvode slova "missa" sú podávané učencami mnohé mienky. Nemiestne je odvodzovanie slova "missa" z hebrejského slova misah - oblatio, obeta; taktiež nezodpovie náhľad, žeby pochádzalo z gréckeho slova μύησις - myιsis.

Slovo missa je nepochybne latinského pôvodu a podľa všeobecného ponímania pochádza zo slova mittere, nie v tom zmysle, ako by slovo mittere znamenalo obetovať a "missa" zas obetu; ale "missa" znamená toľko, čo missi, dimissio - prepustenie ľudu(tak ako collecta - colectio, ingressa - ingressio, confessa - confessio). Týmto odvodzovaním povstalo i "Ite missa est". Táto formula všeobecne znamená toľko čo: choďte, už je rozpustenie - môžete sa rozísť. Tak sa zdá, že túto formulu(Ite, missa est) používali kedysi aj na svetských zhromaždeniach a zasadnutiach(napr. súdnych vypočúvaniach a pojednávaniach(1)).

Mnohí sa však s tým nevedeli uspokojiť, žeby najsvätejšia obeta bola obdržala svoje pomenovanie od tak vedľajších okolností, ako je rozpustenie. Preto sa snažili slovám "Ite missa est" nájsť zodpovednejší, vznešenejší výklad. Podľa Holuba "Ite missa est" nespievali na konci obety, ale skôr na začiatku, po tzv. omši katechumenov, aby sa títo vzdialili. Podľa neho ani slovo omša nepochádza od missio a neznamená rozpustenie, ale je skráteninou dvoch slov: mysterium sacrum, prípadne zloženinou z prvých slabík týchto dvoch slov: mys(terium) sa(crum) a tak "Ite missa est" znamená: Iďte preč, začína sa omša - mys-terium sa-crum.

Holub touto trochu smelou hypotézou vlastne len obnovil náhľad Aladára Zubrického Kattenbuscha(2), podľa ktorého "missa" pochádza z gréckeho slova λειτουργία. Podľa Zubrického spievali formulu "Ite missa est" na konci tzv. omše katechumenov, teda na začiatku omše veriacich a znamenalo: Choďte, začína sa liturgia - missa(3).

Posledný výklad sa nám celkom páči, ale má dve chyby. Zástanca výkladu nevie dokázať, či spočiatku po omši katechumenov skutočne spievali: Ite missa est; podruhé, či slovo "missa" pochádza zo skrátenia slov mysterium sacrum, alebo je to preklad gréckeho slova λειτουργία(4).

Kým nenájdeme zodpovednejšieho výkladu, musíme sa uspokojiť s oddávna prijatým vysvetlením, že slovo missa pochádza od rozpúšťacej formuly "Ite missa est". Máme veľmi mnoho príkladov na to, že celkom vedľajšie veci rozhodovali pri pomenovaniach(V maďarčine sa nedeľa menuje vasárnap - deň jarmoku, v slovenčine mäsopust a pod.).

Fakt je, že slovo "missa" v dobe sv. Benedikta znamenalo len rozpustenie. V jeho regule je napísané: post expletionem trium psalmorum recitetur lectio una, versus et Kyrie eleison et missae sint(i. e. missiones) Neskoršie slovom missa označovali nielen obetu sv. omše, ale aj cirkevné hodinky; tak sú spomínané missa canonica, missa nosturna, missa vespertina.

 

  1. R. Stapper: Grundriss der Liturgik 156. I.
  2. Korrespodenzblatt fűr den Klerus Oesterreichs. 1910. Egyházi kőzlőny 1910. 9. zošit.
  3. Egyházi kőzlőny 1910. 8.
  4. Proti tomuto vysvetľovaniu nasvedčuje aj to, že v starej keltskej a írskej liturgii formula rozpustenie je: Missa acta est (Stowe Missale).

 

zdroj: Dr. Mihályfi Ákos: VEREJNÉ BOHOSLUŽBY II., Banská Bystrica 1937. NIHIL OBSTAT: J. Javorka; IMPRIMATUR: +Marianus m. p.; Preklad A. Gocník.
dátum: 05.IV.2005

späť na hlavnú stránku

[CNW:Counter]