späť na hlavnú stránku

Písmo

 

Petrov primát a PÍSMO

 

„A ja ti hovorím: Ty si Peter(t. j. Skala) a na tejto Skale vystavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od kráľovstva nebeského a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané i na nebi a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané i na nebi“

(Matúš XVI, 18-19).

 

„Keď si zajedli, opýtal sa Šimona Petra: Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo? Odpovedal mu: Hej, Pane, ty vieš, že ťa milujem! Ježiš mu povedal: Pas mojich baránkov! A spýtal sa ho druhý raz: Šimon, syn Jánov, miluješ ma? On mu odpovedal: Hej, Pane, ty vieš, že ťa milujem! Povedal mu: Pas moje ovečky! Aj tretí raz sa ho spýtal: Šimon, syn Jánov, miluješ ma? Šimon Peter sa zarmútil, že sa ho ešte aj tretí raz spýtal: Miluješ ma? A odpovedal mu: Pane, ty vieš všetko, ty vieš, že ťa milujem! Ježiš mu povedal: Pas moje ovečky“

(Ján XXI, 15-17)!

 

„V tých dňoch povstal Peter medzi bratmi a bol tam zástup zhromaždených asi stodvadsať osôb a vravel: Muži, bratia! Muselo sa splniť Písmo, ako predpovedal Duch Svätý ústami Dávida o Judášovi, ktorý sa stal vodcom tých, čo prišli zajať Ježiša, patril totiž do nášho počtu a dostal podiel na našom úrade. On teda získal pole za mzdu nespravodlivého činu. Ale padol dolu hlavou, rozpukol sa napoly, takže vyšli z neho všetky vnútornosti. Táto udalosť sa stala známou všetkým obyvateľom Jeruzalema, takže aj to pole nazvali vo svojej reči Hekaldama, to je: Pole krvi. Lebo v Knihe žalmov sa píše: Jeho sídlo nech spustne a nech nikoho niet, čo by býval v ňom. A jeho úrad nech prevezme iný. Jeden teda z týchto mužov, čo s nami nažívali po celý čas, v ktorom Pán Ježiš medzi nami žil, počnúc pokrstením od Jána, až do dňa, v ktorý nám bol vzatý, musí sa stať s nami svedkom jeho vzkriesenia. A tak postavili dvoch: Jozefa, zvaného Barzabáš, ktorý mal prímenie Spravodlivý a Mateja. Modlili sa a vraveli: Ty, Pane, ktorý poznáš srdcia všetkých ľudí, ukáž, ktorého si si vyvolil z týchto dvoch, aby zaujal úrad a apoštolát, z ktorého vypadol Judáš, aby odišiel na miesto jemu patriace. Tu im dali losy. Los padol na Mateja a pribrali ho k jedenástim apoštolom“

(Skutky apoštolské I, 15-26).

„I povstal Peter spolu s jedenástimi a zvýšeným hlasom prehovoril k nim: Muži judskí a všetci obyvatelia Jeruzalema, aby ste sa dozvedeli o tomto, vypočujte moje slová! Títo ľudia totiž nie sú opití, ako sa o nich nazdávate. Veď je tretia hodina dňa. Ale toto je, čo predpovedal prorok Joel: Stane sa v čase poslednom, tak vraví Boh, vylejem zo svojho Ducha na celé ľudstvo: i prorokovať budú vaši synovia a vaše dcéry, mládenci vaši budú vídať videnia a vaši starci budú snívať sny. I na svojich sluhov a svoje slúžky vylejem v tie dni z Ducha svojho, aby prorokovali. A učiním divy hore na nebi a podivné znamenia dolu na zemi. Krv a oheň ako aj kúrňavu s dymom. Slnko sa zmení na tmu a mesiac premení sa v krv, skôr ako príde veľký a slávny deň Pánov. Vtedy každý, kto bude vzývať meno Pánove, bude spasený“

(Skutky apoštolské II, 14-21).

„O deviatej hodine Peter a Ján vystupovali do chrámu modliť sa. Tu práve prinášali človeka, čo bol chromý od svojho narodenia. Každodenne ho kládli k chrámovej bráne, ktorá sa volala Krásna, aby si žobral almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. Keď uvidel, ako Peter a Ján vchádzali do chrámu, poprosil, aby dostal almužnu. Ale Peter uprel na neho svoj pohľad a spolu s Jánom povedal: Pozri na nás! Pozorne pohliadol na nich a čakal, že niečo od nich dostane. Peter mu povedal: Striebra a zlata nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Nazaretského, vstaň a choď. Tu ho chytil za pravú ruku a pozdvihol. Hneď mu spevneli nohy a kĺby. Vyskočil, postavil sa a chodil. Spolu s nimi potom vošiel do chrámu, chodil, poskakoval a chválil Boha. A všetok ľud ho videl, ako chodí a chváli Boha. Poznávali ho, že je to ten, čo pre almužnu sedával pri Krásnej bráne chrámu a boli plní hrôzy a údivu nad tým, čo sa mu prihodilo. Keďže sa pridržiaval Petra a Jána, zbehol sa k nim všetok ľud do siene, čo sa volala Šalamúnovou. Keď to Peter videl, prehovoril k ľudu: Muži izraelskí! Čo sa divíte tomu alebo prečo hľadíte uprene na nás, ako by sme vlastnou mocou alebo bohabojnosťou boli vykonali, aby tento človek chodil“

(Skutky apoštolské III, 1-12)?

„Peter a apoštoli povedali: Viac treba poslúchať Boha ako ľudí. Boh vašich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste zavesili na drevo a zavraždili. Tohto však Boh povýšil svojou pravicou ako Vládcu a Spasiteľa, aby dal izraelskému ľudu pokánie a odpustenie hriechov. Svedkami týchto udalostí sme my a Duch Svätý, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú“

(Skutky apoštolské V, 29-32).

 

„Kým Peter bol v rozpakoch nad tým, aký význam má videnie ktoré videl, hľa, muži, vyslaní od Kornélia, vypytovali sa na Šimonov dom a stáli pri bráne. Hlasno sa pýtali, či je tam v dome Šimon, prímením Peter. Ako však Peter rozmýšľal o videní, Duch mu vravel: Hľa, traja muži ťa hľadajú. Vstaň teda, zostúp a choď s nimi bez váhania, lebo ja som ich poslal. Peter zostúpil k tým mužom a povedal: Hľa, ja som ten, ktorého hľadáte. Aká je to príčina, pre ktorú ste došli? Odpovedali mu: Stotník Kornélius, muž spravodlivý a bohabojný, o ktorom celý židovský národ vydáva dobré svedectvo, dostal pokyn od svätého anjela, aby si ťa pozval do domu a vypočul poučenie od teba. Pozval ich teda dnu a prijal ich do domu. Nasledujúci deň vstal a odišiel s nimi. Niektorí bratia z Jope ho sprevádzali. Druhého dňa došiel do Cézarey. Kornélius ich očakával. Pozval k sebe svojich príbuzných a dôverných priateľov. Len čo vošiel Peter, vyšiel mu Kornélius v ústrety, padol mu k nohám a poklonil sa mu. Ale Peter ho pozdvihol a povedal mu: Vstaň, i ja som iba človek. I zhovárajúc sa s ním vošiel dnu a našiel mnohých, čo sa boli zišli. Povedal im: Vy viete, že Židovi nie je dovolené spolčovať sa s cudzincom, alebo vchádzať k nemu. No mne Boh ukázal, aby som nepokladal za poškvrneného alebo nečistého človeka. Preto povolaný prišiel som bez zdráhania. Pýtam sa teda, pre akú príčinu ste si ma zavolali? Kornélius povedal: Štyri dni sú po túto hodinu, čo som sa o deviatej modlil vo svojom dome. A hľa, stal si predo mňa muž v lesklom odeve a povedal mi: Kornélius, vypočutá je tvoja modlitba a tvoje almužny dosiahli povšimnutia pred Bohom. Pošli teda do Jope a povolaj si Šimona, prímením Petra; Je v dome kožiara Šimona pri mori. Poslal som teda hneď po teba a dobre si urobil, že si prišiel. Teraz teda my všetci stojíme pred tvárou Božou, aby sme vypočuli všetko, čo ti Pán prikázal. Tu otvoril Peter ústa a vravel: Naozaj poznávam, že Boh nehľadí na osobu, ale v každom národe mu je milý každý, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Boh poslal Slovo synom izraelským a zvestoval ich spásu skrze Ježiša Krista. Tento je Pánom všetkých ľudí. Vy viete, čo sa po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celom Judsku, počnúc od Galiley, ako pomazal Boh Ježiša Nazaretského Duchom Svätým a silou, ktorý prechádzal krajom, dobre robil a všetkých posadnutých diablom uzdravoval, lebo Boh bol s ním. My sme svedkami všetkého, čo konal v judskej krajine, najmä v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a usmrtili. Boh ho vzkriesil na tretí deň a dal mu, aby sa viditeľne ukázal, nie celému ľudu, ale svedkom vopred určeným od Boha, nám, ktorí sme po jeho vzkriesení s ním jedli a pili a prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a svedčili, že on je od Boha ustanovený za sudcu živých a mŕtvych. O ňom svedčia všetci proroci, že každý, čo v neho verí, pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov. Kým Peter hovoril ešte tieto slová, Duch Svätý zostúpil na všetkých, čo tú reč počúvali. I užasli veriaci z obriezky, čo boli prišli s Petrom, že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov. Počuli ich totiž hovoriť jazykmi a zvelebovať Boha. Tu prehovoril Peter: Či môže ešte niekto zabrániť, aby neboli vodou pokrstení tí, čo prijali Ducha Svätého ako aj my? A rozkázal ich pokrstiť v mene Pána Ježiša Krista. Vtedy ho požiadali, aby zostal u nich niekoľko dní“

(Skutky apoštolské X, 17-48).

„Prišli niektorí z Judska a učili bratov: Ak sa nedáte obrezať podľa obyčaje Mojžišovej, nemôžete byť spasení. A keď sa Pavol a Barnabáš dostali s nimi do sporu a veľkej hádky, ustanovili, aby Pavol a Barnabáš a niektorí iní z nich odišli s touto spornou otázkou k apoštolom a starším do Jeruzalema. Vyprevadení teda cirkvou prešli Feníciou a Samáriou, rozprávali o tom, ako sa pohania obrátili a spôsobili veľkú radosť všetkým bratom. Keď došli do Jeruzalema, prijala ich cirkev, apoštoli a starší. Oznámili, aké veľké veci učinil boh s nimi. Ale niektorí zo strany farizejov, čo prijali vieru, vstali a hovorili: Treba ich obrezať a prikázať im tiež, aby zachovávali Mojžišov zákon. A zhromaždili sa apoštoli a starší, aby skúmali túto vec. Keď nastala veľká hádka, vstal Peter a vravel im: Muži, bratia! Vy viete, že Boh si od dávnych čias vyvolil spomedzi nás mňa, aby pohania z mojich úst počuli náuku evanjelia a uverili. A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo, keď im udelil Ducha Svätého, tak ako aj nám a neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi, keďže vierou očistil ich srdcia. A teraz teda prečo pokúšate Boha, keď kladiete na šiju učeníkov jarmo, ktoré sme ani my, ani naši otcovia nevládali znášať? Ale veríme, že milosťou Pána Ježiša sa spasíme tak, ako aj oni.

(Skutky apoštolské XV, 1-11).

 

„Mená dvanástich apoštolov sú však tieto: Šimon, ktorý sa volá aj Peter a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadej. Šimon Horlivec a Judáš Iškariotský, ktorý ho aj zradil“

(Matúš X, 2-4).

„Ustanovil teda týchto dvanástich: Šimona, ktorému dal meno Peter, potom Jakuba, syna Zebedejovho a Jána, brata Jakubovho a dal im meno Boanerges, čo znamená: Synovia hromu, ďalej Ondreja, filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeja, Šimona Kananejského a Judáša Iškariotského, ktorý ho aj zradil“

(Marek III, 16-19).

„A keď sa rozodnilo, zvolal svojich učeníkov, vyvolil si z nich dvanástich, ktorých aj nazval apoštolmi: Šimona, ktorého nazval Petrom, jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, zvaného Horlivec, Judáša, brata Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom“

(Lukáš VI, 13-16).

„A keď vošli do domu, vystúpili do hornej siene, kde zostali pohromade títo: Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov a Šimon Horlivec a Judáš Tadej, brat Jakubov“

(Skutky apoštolské I, 13).

 

„Potom po troch rokoch, išiel som do Jeruzalema, aby som sa spoznal s Kefasom. Bol som u neho dva týždne. Iného z apoštolov som ani nevidel, okrem Jakuba, Pánovho brata“

(Galaťanom I, 18-19).

Petrov primát dosvedčuje okrem Písma i Tradícia. Preto mohol Efezský snem v roku 431 stanoviť:

„Je to po všetky storočia známe a nikdy nebolo o tom pochybnosti, že sv. Peter je kniežaťom a hlavou apoštolov a základom katolíckej Cirkvi.“

 

 

zdroj:

Sväté Písmo

zostavil:

© PROGLAS

dátum:

23.V.2005

späť na hlavnú stránku

[CNW:Counter]