logos

 

PLÍNIUS A TRAJÁN – KOREŠPONDENCIA VO VECI POSTUPU VOČI KRESŤANOM 

 

Plínius mladší bol v rokoch 111-113 cisárskym miestodržiteľom v Bythínii. Jeho Desiata kniha listov patrí medzi dôležité rímske pramene ohľadom dejín prvotných kresťanov a kresťanstva. Jeho korešpondencia s cisárom Trajánom v tejto veci je zachytená v dvoch listoch. (PROGLAS)



96

PLÍNIUS CISÁROVI TRAJÁNOVI

(1) Je mojim zvykom, pane, predkladať ti všetky veci, o ktorých pochybujem. Lebo kto môže lepšie spravovať moju váhavosť, alebo poučovať nevedomosť? Nikdy som nebol prítomný pri výsluchov vedených o kresťanoch. Neviem teda, čo a pokiaľ býva trestané alebo vyšetrované. (2) Nemálo mi vadilo to, keď je nejaký vekový rozdiel, čiže medzi akokoľvek útlymi a medzi dospelejšími nemá byť žiadny rozdiel. Ak sa odpúšťa ľutujúcemu, alebo tomu, ktorý však už bol kresťanom, nič neprospieva, keď ním prestal byť. Či sa trestá len meno, hoci bolo bez ohavných skutkov, či sa trestajú ohavné skutky spojené s menom. Medzitým som pri tých, ktorí mi boli udávaní ako kresťania, nasledoval tento spôsob: (3) Spýtal som sa ich, či sú kresťania. Vyznávajúcich som sa opäť a po tretíkrát spýtal a pohrozil hlavnou pokutou. Tých, ktorí v tom vytrvali som dal viesť na popravu. Lebo som nepochyboval, že nech je akékoľvek to čo vyznávajú, upriamenosť a neoblomná tvrdošijnosť má byť trestaná. (4) Boli i iní podobne šialení rímski občania, o ktorých som zaznamenal, že majú byť odoslaní do mesta(Ríma – pozn. Proglas).

Potom keď sa vina, ako býva, samým svojim ťahom viac rozširovala, prihodilo sa viac prípadov. (5) Je predložená písomná žaloba bez pôvodu, obsahujúca mená mnohých. Ktorí zapierali, že sú, alebo, že boli kresťania, keď v mojej prítomnosti vzývali bohov a tvojmu obrazu, ktorý som preto rozkázal priniesť s podobami bohov, páliac kadidlo a obetujúc víno sa modlili a okrem toho Kristovi zlorečili, k čomu vraj nijako nemožno donútiť pravých kresťanov, uznal som za dobré ich prepustiť. (6) Iní boli od udavača pomenovaní, povedali, že sú kresťania, ale hneď nato zapreli povediac, že síce boli kresťanmi, ale už prestali byť, niektorí pred tromi rokmi, niektorí pred viac rokmi, mnohí už pred dvadsiatimi. Všetci i tvojmu obrazu a podobám bohov sa klaňali i Kristovi zlorečili. (7) Potom tvrdili, že celá ich vina, alebo ich blud spočíval v tom, že mali obyčaj schádzať sa určitého dňa pred svitaním a spoločne Kristovi ako Bohu vzdávať chválu i prísahou sa zaväzovať nie k nejakým zločinom, ale aby sa ani krádeže, ani zločinu, ani cudzoložstva nedopúšťali, ani vieru nerušili, ani zverené veci nezapreli, ak by o ne boli požiadaní. Po vykonaní tohto sa vraj obyčajne rozchádzali a opäť sa zhromažďovali k požívaniu jedla, obyčajného a nevinného, ale aj toto vraj zanechali, keď som podľa tvojho nariadenia vydal zákaz tajných spolkov. (8) Preto som uznal tým väčšiu potrebu, vyzvedať mukami z dvoch slúžok, ktoré nazývali službníčkami, čo v tom bolo pravdy. Ale nič iného som nenašiel, než nesmiernu a zvrátenú poveru.

(9) Preto odložiac konečné rozhodnutie, obrátil som sa k tebe o radu, nakoľko vec sa mi zdá byť hodná porady, obzvlášť pre veľký počet tých, ktorí sú v nebezpečenstve. Lebo mnoho ľudí každého veku, každého stavu a tiež obidvoch pohlaví je a ešte bude predvedených pred súd. Pretože nielen po mestách, ale i po usadlostiach a dedinách sa rozmohla nákaza tejto povery a ktorá, ako sa zdá, môže byť zastavená i napravená. (10) Je mimo pochybnosť, že skoro už opustené chrámy, začínajú byť opäť navštevované a dávno opomínané slávne obrady sa opäť vykonávajú, a že sa prenajíma kŕmenie obetného dobytka, ktorí doteraz veľmi zriedka našiel kupca. Z čoho je ľahko si domyslieť, aké množstvo ľudí by mohlo byť privedené na dobrú cestu, keby bolo dané miesto na pokánie.

 

97

TRAJÁN PLÍNIOVI

(1) Milý Sekundus, tvoje jednanie pri vyšetrovaní tých, ktorí ti boli udaní za kresťanov je také, ako má byť, pretože nejakého všeobecného a istého pravidla v tom nie je možné ustanoviť. (2) Nech nie sú vyhľadávaní; ak by boli udávaní s dôvodným dokázaním, nech sú trestaní rovnakou mierou: ktorý zaprie, že bol kresťan a ak to skutkom dokáže, to jest modlitebným vzývaním našich bohov, akokoľvek by čo do minulosti bol podozrivý, nech dôjde pokáním ku konečnému odpusteniu. Bezmenné žaloby však nemajú mať v nijakom obvinení miesto, lebo to je úplne nepríkladné a neprináleží to k nášmu veku.


zdroj: .thelatinlibrary.com/pliny.ep10.html
preklad: © PROGLAS

späť na hlavnú stránku

[CNW:Counter]