späť na hlavnú stránku

biblická archeológia

 

ZLYHANIE RÁDIOAKTÍVNEHO "DATOVANIA"

Andrew Snelling

 

Obr. 1
Obr. 1 Hora Ngauruhoe sa nachádza na strednom severnom ostrove Nového Zélandu.

Približne v strede severného ostrova Nového Zélandu stojí najmladšia a jedna z najaktívnejších sopiek, hora Ngauruhoe(Obr. 1 a 2). Nie je natoľko známa ako susedná, vačšia, Hora Ruapehu, ktorá za posledných päť rokov niekoľkokrát vybuchla.

Hora Ngauruhoe je však veľkolepá, je to takmer perfektný kužeľ vystupujúci viac ako 1 000 m nad okolitý kraj, do nadmorskej výšky 2 291 m1 (Obr. 3). Erupcie z centrálneho 400 m širokého kužeľovitého krátera vybudovali strmé vonkajšie svahy(33°).

Hora Ngauruhoe sa považuje za činnú najmenej 2 500 rokov, s viac ako 70 eruptívnymi obdobiami od roku 1839, keď európski usadlíci prví zaznamenali výbuch pary.2 Pochopiteľne, Maori dosvedčili mnoho výbuchov na Hore už predtým. Ku prvej erupcii lávy pozorovanej európanmi došlo v r. 1870.3 Potom nasledovali výbuchy popola každých niekoľko rokov, až po väčšiu erupciu v apríli až máji r. 1948, nasledovanú výtokom lávy severozápadnými svahmi vo februári 1949.2,3 Odhadlo sa množstvo ca. 575 000 m3 lávy.

Obr. 2
Obr. 2 Pohľad zo vzduchu smerom na juh počas svitania, sopky Ngauruhoe (bližšie) a Ruapehu (vzadu).

Erupcia ktorá trvala od 13. mája 1954 do 10. marca 1955 začala výbušným vyvrhnutím popola a balvanov.2,3 Potom vytieklo z krátera takmer 8 miliónov m3 lávy v sériách 17 rôznych prúdov, v týchto dňoch roku 1954:

Tieto prúdy sú aj dnes rozoznateľné na severozápadných a západných svahoch Ngauruhoe (Obr. 4). Prúd z 18. augusta mal hrúbku viac ako 18 m a takmer rok po stuhnutí bol stále teplý. Explózie popola ukončili toto dlhé obdobie erupcií.

Obr. 3
Obr. 3 Hora Ngauruhoe pri pohľade na sever, z blízkosti Hory Ruapehu.

Neskôr, Ngauruhoe sa skoro nepretržite vyparovala,
s mnohými malými erupciami popola2 (Obr. 5). Podobne kanonáde, vysoko explozívne erupcie v januári a marci roku 1974 vychŕlili ako stĺp do ovzdušia veľké množstvá popola
a ako lavíny prúdili dolu stenami kužeľa. Balvany o hmotnosti do 1 000 t boli vrhané do diaľky 100 m. No najprudšie explózie nastali 19. februára 1975, sprevádzané niečím, čo očití svedkovia popisovali ako atmosferické tlakové vlny.4 Balvany s priemerom do 30 m boli katapultované do vzdialenosti 3 km. Erupčný oblak bol 13 km vysoký.

Turbulentné lavíny popola a balvanov sa valili dolu svahmi Ngauruhoe rýchlosťou asi 60 km za hodinu.2 Odhaduje sa, že najmenej 3,4 miliónov m3 popola a balvanov bolo vystrelených počas 7 hodín.4 Odvtedy nedošlo ku ďalším erupciám.

Obr. 4
Obr. 4 Pohľad z údolia Mangateopopo na úpätí Hory Ngauruhoe, na tmavo sfarbené nedávne prúdy lávy na jej severozápadných svahoch.

Datovanie hornín

Rádioaktívne datovanie obyčajne závisí na troch významných predpokladoch:

  1. Keď sa hornina vytvára (tuhne) mali by v nej byť len rodičovské rádioaktívne atómy, a nie dcérske rádiogénne (pochádzajúce z rádioaktívneho rozkladu iného prvku) atómy;5
  2. Po tuhnutí musí hornina zachovať uzatvorený systém, to jest, nemali by byť do horniny pridané alebo z nej odstránené rodičovské alebo dcérske atómy, pod vonkajšími vplyvmi ako je napr. presakovanie spodných vôd; a
  3. Rýchlosť rádioaktívneho rozpadu musí zostať konštantná.

Ak sa nedodrží ktorýkoľvek z týchto predpokladov, potom technika zlyháva a všetky dáta sú chybné.

Draslík-argón (K-Ar) datovacia metóda sa často používa na datovanie sopečných hornín (a podľa rozsahu aj blízkych fosílií). Pri používaní tejto metódy sa predpokladá, že pri formovaní hornín nebol dcérsky rádiogénny argón (40Ar*)6. Pre sopečné horniny ktoré chladnú z tekutých láv, by sa toto javilo ako odôvodnený predpoklad. Pretože argón je plyn, mal by do ovzdušia unikať primerane intenzite žiarenia láv. Pochopiteľne, žiadny geológ nepodrobil testu tento predpoklad pozorovaním starodávnych láv keď schladli, avšak môžeme študovať prúdy lávy zo súčasnosti.

Draslík-argón "dáta"

Obr. 5 a 6

Obr. 5Malá erupcia popola, Hora Ngauruhoe.

Obr. 6(vnútri) Andezitový prúd lávy z 30. júna 1954,pri 60 násobnom zväčšení geologickým mikroskopom; Hora Ngauruhoe. Rôzne minerály majú rôzne farby. Všetky sú zaliate v jemnozrnnej matrici.

Odobratých bolo jedenásť vzoriek, z piatich prúdov lávy nedávneho obdobia, v priebehu terénneho výskumu v januári 1996 - po dve z prúdov z 11. II. 1949, 4. VI. 1954 a 14. VII. 1954, z lavínových sedimentov z 19. II. 1975 a tri z prúdu lávy z 30. VI. 1954.7 (Obr. 6). Nedávne tmavšie lávy na severozápadných svahoch boli jasne viditeľné a každá ľahko identifikovaná (pomocou máp), oproti svetlejšie sfarebným starým častiam kužeľa(Obr. 4 a 7). Všetky prúdy boli vytvorené typicky, z neusporiadaných hrúd stuhnutej lávy, čo vytvorilo hrubé, neotesané, skalnaté povrchy(Obr. 8).

Vzorky boli zaslané postupne v skupinách do Geochron laboratórií v Cambridge, Boston (SŠA), pre draslík-argón (K-Ar) datovanie celej horniny - najskôr časť jednej vzorky z každého prúdu, potom po prvom súbore výsledkov časť druhej vzorky z každého prúdu a nakoniec časť tretej vzorky z prúdu z 30. VI. 1954.7 Tiež na testovanie zhody výsledkov v rámci vzoriek, druhé z dvoch častí vzoriek lávy z 30. VI. 1954 boli tiež zaslané na analýzy.

Geochron je uznávané komerčné laboratórium. Riaditeľ K-Ar laboratória má PhD. v K-Ar datovaní. Laboratóriu neboli poskytnuté informácie presnej lokácie alebo predpokladaného veku. Vzorky boli opísané ako pravdepodobne mladé s veľmi nízkym obsahom argónu, aby sa zaistila extra starostlivosť v priebehu analýz.

Obr. 7
Figure 7. Mapa severozápadných svahov Hory Ngauruhoe ukazuje prúdy lávy z r. 1949 a 1954, a lavínové sedimenty z r. 1975.

"Dáta" získané z K-Ar analýz sú uvedené v Tab. 1.7 Rozsah "veku" od <0,27 do 3,5 (± 0,2) millión rokov pre horniny, ktorých tuhnutie z láv bolo pozorované pred 25-50 rokmi. Jedna vzorka z každého prúdu bola datovaná na vek <0,27 alebo <0,29 mil. rokov, zatiaľ čo všetky ostatné vzorky na milióny rokov. Všetky vzorky s "nízkym" vekom boli spracované laboratóriom v tej istej skupine, čo naznačuje systematický laboratórny problém. Riaditeľ teda láskavo prekontroloval zariadenie laboratória a zopakoval rozbor niekoľkých vzoriek, no dospel k podobným výsledkom. Takto bola vylúčená systematická laboratórna chyba a potvrdilo sa, že nízke výsledky boli pravdivé. Navyše, opakovanie meraní na už analyzovaných vzorkách (2 a B2 v Tab. 1)nereprodukovalo tie isté výsledky, no tieto analytické neistoty pri takých nízkych hodnotách argónu neboli prekvapujúce. Samozrejme, obsah argónu vnútri týchto hornín značne kolíše. Niektorí geochronológovia by povedali, že vek <0,27 milióna rokov je skutočne správny, ale ako by poznali že 3,5 mil. rokov nebo v skutočnosti správny vek, ak už predtým nevedeli, že prúdy lávy sú z nedávnej minulosti?!

Pretože o týchto horninách je známe že majú menej ako 50 rokov, z údajov analýz je zrejmé, že tieto K-Ar veky sú spôsobené nadmerným argónom kumulovaným z oblasti zdroja magmy hlboko v Zemi.7 Keď teda lávy chladli, obsahovali značné (nenulové) koncentrácie "normálneho" 40Ar, ktorý je nerozoznateľný od dcérskeho, rádiogénneho 40Ar* pochádzajúceho z rádioaktívneho rozkladu rodičovského 40K. Toto ruší predpoklad (1) rádioaktívneho datovania, a tak metóda K-Ar prepadáva v teste. Tá istá chyba je tiež známa výskytom v mnohých ďalších horninách, vrátane nedávnych sopečných8 i v horninách starobylej zemskej kôry.9

Závery

Obr. 8
Obr. 8 Prúd lávy z 30. júna 1954, ukazuje neusporiadané balvany stuhnutej lávy, čo vytvára hrubý, skalnatý povrch.

Metóda datovania rádioaktívnym K-Ar bola demonštrovaná ako chybná na príklade prúdov lávy z rokov 1949, 1954, a 1975, na Hore Ngauruhoe v Novom Zélande, napriek kvalitnej K-Ar analytickej práci laboratória. Plyn argón, vynesený z hlbín Zeme vnútri tekutej horniny, bol už v lávach prítomný keď chladli. Poznáme skutočné veky hornín pretože boli pozorované pri tuhnutí pred menej než 50 rokmi. Napriek tomu dávajú "veky" do 3,5 miliónov rokov, ktoré sú teda nesprávne. Ako môžeme dôverovať aplikácii tej istej datovacej metódy na horninách, ktorých veky nepoznáme? Ak metóda zlyháva na horninách keď máme výpoveď nezávislých očitých svedkov, potom prečo by sme jej mali dôverovať na iných horninách, kde niet žiadnych navzájom nezávislých historických overení?

Akokoľvek, poznáme niekoho, kto bol prítomný keď sa všetky horniny Zeme formovali - samého Stvoriteľa. On nám povedal kedy to bolo, v jeho výpovedi ako očitého svedka, popisom v prvej knihe Biblie, Genezis, takže vieme aké staré sú všetky horniny. O koľko lepšie je zložiť našu dôveru u Stvoriteľa ktorý urobil a vie všetko, a ktorý nikdy nezlyháva ani neklame, ako v metódu rádioaktívneho datovania, ktorá poskytuje nesprávne veky pre horniny Zeme a ktorej zlyhanie bolo neraz preukázané.

K-Ar (draslík-argón) datovacia metóda

Fosílie nie sú skoro nikdy datované rádiometrickými metódami, pretože zriedka obsahujú vhodné rádioaktívne prvky. Zvyčajný spôsob datovania fosílií (a hornín ktoré neobsahujú rádioaktívne prvky) je pomocou "datovania" primiešaných sopečných hornín. Obyčajne sa to vykonáva použitím K-Ar metódy. Je to závislé od rýchlosti, ktorou sa rádioaktívny draslík rozkladá na plyn argón.

K-Ar metóda pracuje za predpokladu, že sa "hodiny" uvedú do chodu v okamihu, keď skala stvrdne. To jest, predpokladá sa, že žiadny argón pochádzajúci z rádioaktívneho rozkladu nebol prítomný na začiatku, ale potom ako láva ochladla a stuhla, argón z rádioaktívneho rozkladu nebol schopný unikať a začať sa akumulovať. Je však dobre známe, že ak rádiometrické datovanie protirečí (evolučnému) veku odvodenému z fosílií, dátum je vyradený ako chybný. Viď Lubenow, M., The pigs took it all, Creation 17(3):36–38, 1995.

DÁTUM PRÚDU L. VZORKA LAB - KÓD K–Ar ‘VEK’ (v miliónoch rokov)
11. február 1949 A R-11714 <0,.27
B R-11511 1,0 ± 0,2
4. jún 1954 A R-11715 <0,27
B R-11512 1,5 ± 0,1
30. jún 30, 1954 A1 R-11718 <0,27
A2 R-12106 1.3 ± 0,3
B1 R-12003 3,5 ± 0,2
B2 R-12107 0,8 ± 0,2
C R-11513 1,2 ± 0,2
14. júl 1954 A R-11509 1,0 ± 0,2
B R-11716 <0,29
19. február 1975 A R-11510 1,0 ± 0,2
B R-11717 <0,27
Tab. 1 Draslík-argón "dáta" nedávnych prúdov lávy Hory Ngauruhoe (Nový Zéland).7

Odkazy a poznámky

  1. Williams, K., Volcanoes of the South Wind: A Field Guide to the Volcanoes and Landscape of the Tongariro National Park, Tongariro Natural History Society, Turangi, New Zealand, 1994.
  2. Nairn, I.A. and Wood, C.P., Active Volcanoes and Geothermal Systems, Taupo Volcanic Zone, New Zealand Geological Survey Record 22:5–84, 1987.
  3. Gregg, D.R., The Geology of the Tongariro Subdivision, New Zealand Geological Survey Bulletin n.s.40, 1960.
  4. Nairn, IA and Self, S., Explosive eruptions and pyroclastic avalanches from Ngauruhoe in February 1975, Journal of Volcanology and Geothermal Research 3:39–60, 1978.
  5. Toto platí pre K–Ar datovanie, jednu z najbežnejších metód, tu diskutovanú. Tzv. "izochrónna" technika pre zaobchádzanie s chemickými analýzami "datovaných" hornín sa pokúša o náhradu tohoto predpokladu. Diskusia ku izochrónnemu "datovaniu", spolu so súvisiacimi problémami nepravdivých (pseudo) metód, presahuje priestor pre tento článok, ale viď Austin, S.A. (ed.), Grand Canyon: Monument to Catastrophe, Institute for Creation Research, Santee, California, pp. 111–131, 1994.
  6. Dalrymple, G.B., The Age of the Earth, Stanford University Press, Stanford, California, p. 91, 1991.
  7. Snelling, A.A., The cause of anomalous potassium-argon ‘ages’ for recent andesite flows at Mt Ngauruhoe, New Zealand, and the implications for potassium-argon ‘dating’, In: Walsh, R.E. (ed.), Proceedings of the Fourth International Conference on Creationism, Creation Science Fellowship, Pittsburgh, Pennsylvania, pp. 503–525, 1998.
  8. Snelling, AA, Excess argon’: the ‘Archilles’ heel’ of potassium-argon and argon-argon ‘dating’ of volcanic rocks, Institute for Creation Research, Santee, California, Impact #307, 1999.
  9. Snelling, AA, Potassium-argon and argon-argon dating of crustal rocks and the problem of excess argon, Institute for Creation Research, Santee, California, Impact #309, 1999.

 

zdroj: © Answers in Genesis
preklad: © PROGLAS

späť na hlavnú stránku

[CNW:Counter]