biblická archeológia

 

SVETOVÁ POTOPA

Dr. J. E. Sheffley

 

1.Význam otázky Potopy

 

Reálnosť Potopy je otázkou obrovského významu, pretože je úzko spätá so skutočnosťou Samého Boha a s vierou v Jeho Slovo. Boh hovorí, že dni pred Jeho Druhým Príchodom budú podobné dňom pred Potopou. A ďalej On jasne a presne opisuje, ako to bude. Ak Jeho slová o minulosti nie sú pravdivé, potom nie je možné veriť ani tomu, čo On hovorí o budúcnosti. Ak je Potopa výmysel, potom je výmysel aj Druhý Príchod. Potom aj On sám je iba vymyslený Kristus a celá jeho história - mýtus. Na druhej strane, ak jestvujú skutočné, hmatateľné dôkazy Celosvetovej Potopy, potom svedčia o pravosti Krista, o hodnovernosti Jeho slov o Jeho budúcom Príchode.

 

2.Mohlo dôjsť ku Potope?

 

Koľko je na Zemi vody? Tieto otázky samozrejme vznikajú najskôr. Takže, povrch Zeme je zo 70% pokrytý vodou pevnine ostáva 30%. Stredná hĺbka oceánov je 4 000 m, stredná výška pevniny - len 750 m nad úrovňou mora. Hĺbka oceánov presahuje výšku pevniny viac ako 15 krát. Ak by bol povrch Zeme rovný, bol by pokrytý 2 700 m vrstvou vody. To znamená, že vody je úplný dostatok.

 

3.Mohla voda zaliať povrch Zeme?

 

Predstavte si nádrže oceánov. Na niektorých miestach sú hlboké 9 až10 kilometrov. Je to celkom nepatrný rozmer v porovnaní s priemerom Zeme, ktorý je 1 200 krát väčší a rovná sa dĺžke približne 12 600 km. Priepasti, v ktorých sa trieštia oceány, v merítkach Zeme pripomínajú skôr misky ako bazény. Preto nie je ťažké predstaviť si, ako by voda mohla zaliať celú súš, ak by napríklad nejaká sila zmenila pohyb Zeme.

 

4.Jestvuje sila, ktorá je schopná toto spôsobiť?

 

Čilské zemetrasenie v roku 1960 ukázalo, že zlom alebo zdvih morského dna vo veľkej hĺbke môže spôsobiť prílivovú vlnu ohromnej sily. Za ten desivý týždeň, v ktorom sa v základe zmenil čilský reliéf, vznikli nové hory a vulkány, jazerá i pobrežné ostrovy. Obrovská 17 metrová prílivová vlna, v rýchlosti 800 km/h sa prihnala ku Japonsku, spustošila obrovskú oblasť a zahubila stovky ľudí. Zemská os je v súčasnosti naklonená pod uhlom 23,5 grad ku rovine svojej obežnej dráhy okolo slnka (podľa heliocentrickej interpretácie-pozn. Proglas). Ak niekedy v minulosti bola zemská os usmernená kolmo na Slnko a nejaká sila náhle zmenila jej polohu na dnešnú, uvoľnenej energie bolo pre Potopu viac než dosť (podľa predpokladu veľkého astronóma Galilea). Príchod ročných období, spojených so sklonom osi, sa prvý krát spomína bezprostredne po Potope. Dvakrát za deň mohutná prílivová vlna zaliala pevninu, raz za 150 dní dosiahla max. výšku, približne 11 kilometrov(?-pozn. Proglas) na rovníku. Vlny sa pohybovali rýchlosťou 1600 km/h na rovníku a pomerne pomalšie v rozsiahlych šírkach. Nakoniec, celá pevnina bola zatopená. Dokonca aj najvyššie hory museli byť pod vodou, keď sa "vyvalili všetky pramene veľkej hlbočiny" (Gen 7,11)

 

5.Jestvuje dôkaz týchto udalostí?

 

Áno, jestvuje. Slovo Božie hovorí, že Potopa zmietla z povrchu Zeme nielen ľudí, ale tiež živočíchov a všetko rastlinstvo (Gen 6,7-13). A každé z týchto Božích stvorení - človek, živočích alebo rastlina - môže poskytnúť svedectvo ničivej katastrofy.

 

6.História ľudstva

 

Povesti spojené s Potopou, sú rozšírené po celom svete a mnohé ich prvky sú pozoruhodne ustálené. Noe a celá jeho rodina sú známi pod rôznymi menami v legendách mnohých národov; dokonca v Číne je známe tradičné hieroglyfické zobrazenie korábu - archa pre osem ľudí.

 

7.Delenie ľudstva na rasy

 

Etnografi nemohli vymyslieť lepšie základné delenie ľudstva, ako je rozdelenie na semitské, chamitské a jafetské národy. Aby sa toto delenie zastrelo, zaviedli sa pododiely a robili sa premenovania. Upozornil som na verše z Knihy Genezis (10,2-5), kde je Javan pomenovaný "syn Jafeta". Javan a jeho štyria synovia, Elisa, Taršiš, Kitim a Dodanim, "zaľudnili ostrovy národov". Toto etnografické delenie je ľahko demonštrovateľné pomocou materiálov súčasných výskumov. Egejské ostrovy sa dodnes nazývajú "Iónske" (Javanské), Elisa je pravdepodobne "Hellas", Grécko a jeho ostrovy. Taršiš sa premenil na Tarz, mesto v Malej Ázii. Kitim je pravdepodobne Cyprus a Dodanim(Rodanim) - Rhodos.

 

8.Anatomická stavba človeka

 

Mnohí antropológovia sa domnievajú, že súčasné ľudstvo pochádza od spoločných prarodičov. "Science News Letters" v marci roku 1934 napísali: "Poslednými výskumami sa zistilo, že každá časť tela, dokonca aj tá najmenšia, sa obmieňa podľa veľkosti, hmotnosti alebo zloženia v hraniciach určitej normy." Výsledkami prieskumu uskutočneného v tomto smere, Dr. Hrdlicka zistil, že odchýlky od tejto normy sú rovnaké pri všetkých rasách obývajúcich Zem. Na základe tohoto - napísal vo výzve Washington-skej antropologickej spoločnosti - je možné vyvodiť záver o spoločnom prapôvode všetkých žijúcich ľudí. (V 80. rokoch, na základe výsledkov výskumu mitochondriálnej DNK žien všetkých rás prišli mnohí genetici k záveru, že všetci ľudia pochádzajú zo spoločnej prvej "Evy".)

 

9.Štatistika rastu populácie

 

V roku 1801 populácia Anglicka predstavovala okolo 9 mil. obyvateľov; ku roku 1968 sa tento počet zvýšil šesť krát, na 52 miliónov. Ak populácia tak vzrástla za poldruha storočia, potom pred niekoľkými tisícročiami množstvo ľudí muselo byť podstatne menšie, inak by dnes bola Zem preľudnená. V celku, ľudstvo môže poskytnúť množstvo potvrdení skutočnosti Svetovej Potopy .

 

10.Vznik ríše zvierat

 

Je všeobecne známe, že žijeme v ére ochudobnenia živočíšnej ríše. Vymreli celé druhy živočíchov. Pozostatky mnohých druhov cicavcov sa nachádzajú v usadeninách po celom svete. Došlo ku katastrofe svetového rozmeru, ktorá spôsobila ničivé straty živočíšnej ríši severnej pologule - to je nesporné. Príčinou sa stal nástup večného ľadu na severnom polárnom kruhu, spôsobený pravdepodobne zmenou sklonu zemskej osi. Na mnohých miestach sa našli kostné sloje alebo pohrebiská živočíchov ohromných rozmerov. Takmer na všetkých kontinentoch jestvujú takéto pohrebiská. Podľa odhadu doktora Broome, juhoafrického paleontológa, iba v geologickej formácii Karu (ca. 500 tis. km2) na povrchu zeme alebo okolo nej sa nachádza 800 miliard kostier živočíchov, hlavne obojživelníkov a plazov ("Illustrated London News", 8. marec 1947). Vo Francúzsku, na Sicílii, Malte, Cypre atď. sú jaskyne, doslova nabité kosťami hippopotamov, zakrpatených slonov a pod. Autor týchto riadkov niektoré z nich navštívil. V pohrebiskách v Kalifornii ležia kosti tiav, koní, mamutov, šabľozubých tigrov, pávov a i. Do niektorých jám sa dostala nafta, ktorá uchránila kosti pred porušením. V jednej z nich sa našli pozostatky 28 slonov, v inej - lebky 250 šabľozubých levov.

Podobné zoskupenia zostatkov živočíchov sa vyskytujú v Južnej Amerike, na Jáve, v Austrálii. Na každom kontinente sa vyskytujú skamenelé zvyšky vtákov: gigantické orly v Amerike a Novom Zélande, obrovské husi na Novom Zélande a na Malte - gigantické labute a morské vtáky. Prítomnosť "všetkých vtákov, všetkých okrídlených" v Noemovej arche ako aj ich kostí v usadeninách, hovorí o celosvetovom rozmere Potopy. Ak by Potopa bola úkazom miestneho charakteru, nebolo by rozumné umiestniť na Noemovu archu takých vtákov ako arktická čajka, vrana alebo holub, schopných ďalekých preletov. Súčasné areály obývané živočíchmi taktiež svedčia v prospech Potopy. Kone, súdiac podľa ich skamenelých kostí, kedysi obývali roviny Severnej Ameriky. Avšak keď Kolumbus objavil Ameriku, už tam neboli. Napriek tomu za krátke obdobie počet koní, zavlečených do Ameriky Španielmi, dosiahol milióny. Kone sa vrátili do svojej “predpotopnej” vlasti.

 

11.Sama Zem svedčí o skutočnosti Potopy

 

Práve preto! Zostatky mamutov na Sibíri svedčia o tom, že mierna klíma bola prudko vystriedaná poklesmi chladu a horúčavy v Arktíde a v trópoch. Okrem toho, vysychanie vodných nádrží vo vnútrozemí na všetkých kontinentoch tiež hovorí o predchádzajúcej záplave morskou vodou. Profesor Fessendern uvádza geologické dôkazy toho, že oceán sa kedysi rozprestieral do 3 000 km od Kaukazu po Mongolsko. Tiež tvrdí, že ešte v roku 300 pred Kristom, Kaspické a Aralské moria boli spojené. Keď Marco Polo v r. 1280 po Kr. podnikol svoju slávnu cestu po Strednej Ázii, zvolil jej trasu cez lesy a vodnaté údolia. Na svojej ceste narazil na početné jazerá a navštívil množstvo prekvitajúcich miest. Trochu neskôr, keď expedícia Citroen postupovala po rovnakej trase, mestá ležali v ruinách, jazerá boli vyschnuté a lesy skamenené. Expedícia Andrews vykopala v púšti Gobi telá ľudí súčasného mongolského typu, obalených brezovou kôrou. Dnes tam niet jedinej brezy v okruhu tisícov kilometrov. Kaspické more sa zjavne zmenšuje. V poslednom čase jeho úroveň klesá 75 cm za rok. Miestne správy vynakladajú obrovské úsilie aby zastavili tento proces. Rovnaký obraz sa ponúka aj na Sahare. Púšte Francúzskej Nigérie sa v priebehu dvadsatich rokov posunuli o 300 kilometrov. Keď pred 200 rokmi Mungo Park navštívil Timbuktu, mesto ležalo na brehu jazera. Za ten čas jazero ustúpilo o 65 km. V časoch Herodesa sa po vrchoch a rovinách Severnej Afriky túlali ťavy, pštrosy, slony, nosorožce, hrochy.... Dnes je tam púšť. Jazero Juta v Severnej Amerike je iba zvyšok oveľa väčšieho soľného jazera, jestvujúceho ešte pred niekoľkými storočiami. Soľné jazero Eir (?-pozn. Proglas) v Južnej Austrálii, odkryté v r. 1840 otcom môjho známeho lekára, o rozlohe tisícov štvorcových kilometrov, už celkom vyschlo. Zostalo len suché dno s plochou 800 000 km2. Priamo v srdci Ánd, v Bolívii, vo výške 3 700 m n.m. leží to, čo ostalo po niekdajšom oceáne. Kedysi mal dĺžku okolo 650 km a šírku 160 km. Voda ktorá sa dostala do pozostalých jazier a vrchov (?-pozn. Proglas) je sladká; tečie z oblastí, kde horniny neobsahujú soľ. Tak vysoký obsah soli v jazerách a obklopujúca púšť sa dá vysvetliť tým, že tieto miesta boli kedysi dnom oceánu. Mohutné prílivové vlny, vyvolané Potopou, určili osud tohoto mora. Proces vysychania nádrží, v súčasnosti dosahujúci takú silu (mohli by sme uviesť množstvo podobných príkladov), nemohol začať pred miliónmi rokov, pretože by už všetky jazerá a vnútrozemské moria dávno vyschli. V priebehu 4-5 tisícročí tieto vodojemy museli byť naplnené morskou vodou. Zdôrazňujeme, že vo väčšine sú slané, nie sladkovodné. Aby sa sladkovodné jazerá stali slanými, museli byť zatopené morskou vodou. Považuje sa za všeobecne prijatý fakt, že tzv. "minerálny olej" (surová nafta (ropa?–pozn. Proglas)), uložená po celom svete, sa vytvárala zo zostatkov obrovských húfov rýb, premenených na naftu pod tlakom vyššie ležiacich vrstiev usadenín. V surovej nafte sa často nachádzajú žraločie zuby a rybie šupiny. Aké ohromné prílivové vlny vyhodili tieto nespočetné množstvá morských tvorov na breh a zavalili zemou, niekedy vrstvou tisícmetrovej hrúbky? Ponúka sa záver, že k tomuto došlo, keď "sa “vyvalili všetky pramene veľkej priepasti", ako hovorí Kniha Genezis (7,11?).

 

12.Archeologické dôkazy

 

Na všetkých tabuľkách s historickými textami, nájdených pri vykopávkach v Mezopotámii, sa výpočet času uvádza od Potopy. V zozname vladárov, dátumy s označením "do Potopy" a "po Potope" znejú rovnako všedne, ako naše "pred Narodením Krista" alebo "po Narodení Krista". Archeológ Sir Flinders Petrie usudzuje, že dávnovekí Egypťania pri svojich cestách dosiahli Kaukaz. Hovorí, že v egyptskej "Knihe mŕtvych" sa udáva prapôvod väčšiny významných geografických názvov od oblasti Kolchidy v Čiernom mori. Herodes trvá na totožnosti Kolchov, ktorí žili v Južnom Kaukaze (neďaleko hory Ararat, na ktorej pristála Archa) a Egypťanov - vo výzore, zvykoch a zhotovovaní výrobkov. Toto je očividné svedectvo rozptylu národov. Avšak ak si pripomenieme, že pradávne egyptské pyramídy sú veľmi podobné zikkuratom v Mezopotámii, stáva sa pochopiteľným, že Egypťania prevzali myšlienku vežového chrámu, "ktorý siaha do neba". Mimochodom, vežové chrámy, vybudované stupňovito, vo forme zikkuratu, pyramídy alebo pagody, sú známe aj na západnej aj na východnej pologuli. Najväčšia pyramída na svete - Čolula v Mexiku zaberá plochu 18 ha v základoch, zatiaľ čo veľká egyptská pyramída iba 5 ha. Tieto fakty potvrdzujú biblické svedectvá o Potope, babylonskej veži aj o rozchode národov. Ostalo nám posúdiť len jeden, morálny aspekt problému "Potopa".

 

13.Prečo Boh uvalil na Zem Potopu?

 

Odpoveď je v Knihe Genezis (6,5?): "Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé, Pán oľutoval, že stvoril človeka na zemi."Pomocou Potopy Boh nielenže učinil život človeka zložitejším zmenou klímy, no zároveň - zo svojho milosrdenstva! - skrátil človeku dobu života. Tak v pote tváre dorábajúc svoj chlieb a poznajúc pominuteľnosť života a neúprosnosť smrti, ľudstvo musí pamätať na svoju bezbožnosť. Po Potope sa u človeka objavil dostatočný popud hľadať Toho, Ktorý Jediný mu môže dať spasenie. Takto sa Potopa javí ako"milosrdenstvo i spravodlivosť” Božia".

zdroj: ХРИСТИАНСКИЙ НАУЧНО-АПОЛОГЕТИЧЕСКИЙ ЦЕНТР
preklad: © PROGLAS

NAJ.sk


[CNW:Counter]