späť na hlavnú stránku

logos

 

ALEXANDRINA, CHCEM SA OD TEBA UČIŤ (10)


Vzývanie Márie

Prosby, ktoré Alexandrina adresuje Našej Pani, sú prednášané v takmer každej prosebnej modlitbe: vidí Ju ako pomoc, ako sprostredkovateľku.

Ako pomoc v milovaní:
Ó, Matka Ježišova, daj mi svoju lásku, taka by som ňou mohla milovať Pána, ktorý je tvoj i môj! S (15-12-44)

Ako pomoc v účasti na Svätej Omši:
(…) vo chvíli Posvätného Spojenia Ju prosím, aby som mohla komunikovať tak, ako by Ona komunikovala, keby prijímala Ježiša. S (13-07-51)

Ako pomoc Svojím príkladom:
Matka Ježišova, daj mi útechu niesť kríž Tvojím spôsobom;
Niesť kríž v tejto horkosti, temnote a totálnej suchote. S (
15-12-44)
Keď trpím smrť, ktorú v sebe cítim, hovorím: “Moja nebeská Matka je môj život.”
Keď nemám svetlo ani silu trpieť, opakujem: “Moja nebeská Matka je svetlo, moja nebeská Matka je sila.”
Keď cítim, že celý môj život je podvod a že klamem sama sebe, šepkám: “Nevadí mi to, moja nebeská Matka nie je podvedená, Ona je pravda.”
A vo všetkých veciach stále rovnako opakujem: Chcem to, čo chce moja nebeská Matka, idem tam, kde ide Ona.
S (15-09-50)


Orodovanie

Kresťan sa zúčastňuje na utrpeniach všetkých kresťanov, trpí za ich utrpenia a prihovára sa za nich:
Modlím sa k Tebe za všetkých trpiacich, každého druhu, ktorí san a mňa obrátili, aby som sa za nich prihovorila.
Modlím sa k Tebe za všetkých, ktorí sa mi odporúčajú a za tých, ktorí sa chcú odporúčať.
Modlím sa k Tebe za celý svet, veriacich i neveriacich, taktiež za nášho salazarského dekana a našich miestodržiteľov.
A teraz, môj Ježišu, modlím sa k Tebe za duše v Očistci. S (
14-04-50)

Tiež vo výške mystického života (keď prijíma Eucharistiu z ruky jej Strážneho Anjela) nesústredí san a seba:
(…) môj Najvyšší Bože, som horiaca, prudko horím, silnejšie a s väčším svetlom. Požehnaná mi buď tvoja láska a tvoja milosť!
Pritískam si Ťa k srdcu a prosím Ťa, môj dobrý Ježišu, aby si objal tých, ktorých milujem, aby si zobral všetkých tých okolo mňa a vedľa mňa a všetky Tvoje deti, k Sebe. Objími celé ľudstvo, Ježišu; odpusť mu, vždy mu odpusť! S (
11-04-52)

Alexandrininou hlavnou starosťou sú duchovné nebezpečenstvá. Jej misiou je zachrániť duše a zapáliť srdcia láskou k Eucharistii. Pozrime ako sa modlí za svoju rodinu:
Modlím sa k Tebe za všetkých, ktorí sú mi drahí a za celú moju rodinu: tiež za tých, ktorí sa zatúlali na zlú cestu, obráť ich a tých, ktorí sú v Tvojej Milosti, roznieť v nich božský oheň a zapáľ ich Tvojou láskou!  S (14-04-50)

Alexandrina sa modlí a obetuje svoje utrpenia za žobráka, ktorý klopal na jej dvere; umiera pádom do rieky. V mukách, pýta sa Ježiša:
-         Môj Ježišu, bola duša toho človeka, ktorý padol do rieky, zachránená?
-        
Áno, dcéra moja, bolo to o pol dvanástej večer, keď sa objavil v mojej božskej prítomnosti. Aké to bolo nádherné a pôvabné; keď Ma zbadal pred sebou, hoci som ho predtým požiadal vydať za seba počet, povedal mi:
-        
Odpusť mi, odpusť mi, môj Ježišu! Ty jediný si môj Pán.
Odpustil som mu a bol spasený.

Zaujímala sa aj o inú dušu. Pýtala sa:
-         A ďalší tiež, môj Ježišu?
-        
Áno, dcéra moja, a stále omnoho viac. Sú spasení skrz teba, skrze tvoje utrpenia.
Veľmi sa za nich modli.
Som plný zľutovania... S (26-04-46)

Modlila sa tiež za vyliečenie chorých. K modlitbe pripája obety a nárast utrpenia.
Pravdaže, nie je vždy vypočutá a niektorí umierajú! Pozrime sa na dva príklady vyliečenia. Pre vážnu chorobu manželky svojho doktora a priateľa Azeveda sa úplne zaväzuje:

Prosila som ich zapáliť žiarovky a sviečky a aby si všetci kľakli.  
Ponúkla som Nášmu Pánovi svoje telo a svoju dušu ako obeť za chorú. Zoradila som celé Nebo pre tento cieľ.

A prosí:
Nechaj ju, nechaj ju, Ježišu, dochovať jej maličkých synov; dokáž mi teraz lásku, ktorú máš ku mne! S (24-12-48)

Bola vyliečená. Napokon umrela 21. februára 1986.

Koncom roku 1949 sa Alexandrinina Matka cítila vážne chorá. Môžeme si predstaviť tie muky, strach, že by mohla zomrieť! Navyše, Alexandrina úzkostlivo pochybovala, že “dobre” prežije túto tragickú chvíľu:
Však netrpím bezchybne, môj Ježišu?
Si smutný, pretože plačem?

Ježiš odpovedá:
Nie, dcéra moja, nie! Ja tiež plačem, aj moja blahoslavená Matka plače. Viem všetko.
Neskôr dodáva:
-  
Povedz mi jednu vec. Ak by som ťa požiadal o tvoju drahú matku, nedala by si mi ju ochotne?
-  
Dala, dala, môj Ježišu. Ale nedávam ti ju bez sĺz, nemôžem. Toto nemôžem sľúbiť.
 (…) Ó, Ježišu, ak to nie je škodlivé pre spásu jej duše, nechaj ju ešte nejakú chvíľu vedľa mňa.
Daj mi viac, viac trápení, preťaž ma a jej uľahči.
Ale, ak to nie je pre dobro jej duše, chcem stratiť všetko, no nech jej duša je spasená.
Avšak čo chcem, ó Ježišu, je to, aby si ju zobral priamo do Neba. Neodmietaj mi to*.
- Žiadaj, žiadaj, dcéra moja, nič ti nebude odopreté, ak to nepoškodí dušiam.
Sľubujem ti, že keď zavolám tvoju matku k Sebe, vezmem ju priamo do Neba, do mojej slávy.
S (02-12-49)

 

 (*) Tento nárok sa nesmie chápať ako drzý. Spomeňme si, že sv. Katarína Sienská, pri smrti svojho otca, dala Ježišovi rovnakú žiadosť a po malom naliehaní dostala milosť. Viď: Raimondo da Capua, Santa Caterina de Siena. Ed. Cantagalli, Siena, 1952, pp. 279-280.

 

zdroj:
alexandrinabalasar.home.sapo.pt
zostavil: Alphonse Rocha
preklad z angl.: Proglas.sk
dátum: 01.III.2007

späť na hlavnú stránku

[CNW:Counter]