späť na hlavnú stránku

logos

 

ALEXANDRINA, CHCEM SA OD TEBA UČIŤ (3)

...Prejdeme teraz k druhej kapitole nášho sprievodcu, ktorej názov je "Alexandrina a duchovný život". Prvá z piatich častí hovorí o "Súlade s Božou vôľou" a začína sa takto:

"ale moje šťastie a moja spokojnosť sú jedine v utrpení a plnení Pánovej vôle."

Tu je podstatný prvok Alexandrininej duchovnosti: súlad s Božou vôľou. Alexandrininym základným podnetom je milovať Boha a darovanie seba je príznačnou zložkou tejto lásky. Táto Ježišova láska sa často prejavuje ako úsmev duše.

Alexandrina to dobre vysvetľuje v liste z 18. VI. 1946, svojmu vodcovi o. Pinhovi:

"Ale je to veľmi odlišný úsmev od toho na mojich perách. Mám a cítim ho nepretržite; nie je to úsmev pre svet, je to vnútorný úsmev; sladký úsmev, nežný úsmev, úsmev ktorý bozkáva a objíma Pánovu vôľu; úsmev, ktorý objíma kríž so všetkou bolesťou ktorú znamená. Je to úsmev, ktorý znamená prijatie kríža, pretože je to Ježiš, kto ho ponúka. 

Tento úsmev je skutočný, nie je klamný: je to úsmev krížu a vôli Toho, ktorý ho posiela."

Niektoré ďalšie výroky, ktoré vyjadrujú rovnaký súlad:

"A, medzi tak mnohými tŕňmi, tak mnohými utrpeniami, tak ťažkým krížom, cítim radosť duše, ktorá sa usmieva všetkému, čo prichádza z Pánových rúk.

Môžem stonať, môžem plakať očami tela, no oči duše sa radujú, sú pripravené prijať celé mučeníctvo, ktoré posiela Nebo." C (02-06-48)

"Nič mi nerobí takú radosť ako nepretržitá potreba úsilia dokonale plniť Pánovu vôľu. Chcem sa usmievať na všetko, ale moja prirodzenosť je tak slabá! Vädne, slabne a umiera." C (22-09-51)

"Tu som (v únave povinnosti diktovať tento denník), zriekam sa seba, pokorne sa podrobujem, popierajúc svoju vôľu, slepo poslúchajúca, bez vlastnej vôle, žiadajúca iba to, čo chce Ježiš.

Nechcem povedať nič viac; Chcem iba úplne zakryť hnutia mojej vôle. (...) Ježiš by bol smutný: s týmto nemôžem súhlasiť!

Poslúcham slepo, poslúcham pre lásku." S (23-02-51)

"Nemôžem hovoriť. Posielam Nebu moju obetu poslušnej oddanosti." S (21-01-55, rok jej smrti)

Sme vďační blahoslavenej Alexandrine za hrdinskú zhodu s Božou vôľou; ak nie, mali be sme sa zbaviť tisícov rôznych drahocenných pokladov, pre nás tak užitočných!

"Alexandrina a odmena" je ďalšou témou, ktorú si zvolila prof. Eugénia. Píše:

Pravý kresťan nenasleduje priamu cestu navrhnutú strachom z trestu, alebo túžbou po odmene, ale iba láskou k Ježišovi, ktorého miluje tým, že sa stáva stále podobnejší Jemu. Alexandrina tvrdí:

"Netrpím s očakávaním odmeny: trpím, pretože moje srdce je smädné po Ježišovi a jedine v Ňom ono môže byť spokojné." C (23-03-40)

"Nehľadám svoju česť, alebo svoju slávu (sme v roku 1947 a už získala stupeň slávy), ale Tvoju, Ježiš. Netrpím s pohľadom na odmenu pre mňa, ale s cieľom spasenia duší." S (10-01-47)

"Môj Ježišu, môj Ježišu, nechcem mať dušu čistú preto, aby som unikla očistcu: chcem ju mať čistú aby som Ťa potešila, chcem ju mať čistú pretože Ti nechcem ublížiť, chcem ju mať čistú aby som s takou čistotou mohla zachraňovať duše pre Teba.

Toto je dôvod môjho utrpenia; je to preto, že prijímam všetko, môj Ježišu." S (21-02-47)

"Chcela som milovať až do bodu šialenstva, chcem milovať môjho Ježiša bez myšlienky na Nebeskú odmenu ako výsledku.

Odmena, ktorú Ježiš dáva ma nezaujíma: chcem milovať Jeho; iba Jeho nadovšetko, pretože On je hodný lásky.

On je odmena môjho života. Ježiš a duše sú odmenou mojej bolesti; no je to vždy Ježiš, pretože duše patria Jemu." S (28-02-47)



ALEXANDRINA, CHCEM SA OD TEBA UČIŤ (4)

Pokora

Základnou a veľmi vytrvalou známkou Alexandrininej duchovnej symfónie je pokora.

Vyrastanie v chudobe, na chudobnom a neznámom mieste, takmer nijaké vzdelanie (nie viac ako jeden rok na základnej škole) prispeje k jej skromnému postoju. Ale jej cnosťou je zotrvať vždy skromnou, i keď jej sláva vzrastá.

Naopak, sláva jej spôsobuje utrpenie!

V jej tajomnom, výnimočnom živote, tak bohatom na cnosti, si neprisudzovala nič dobré pre seba, ale všetko pre Ježiša a bránila sa vždy keď ju Ježiš chválil.

  

"Ježišu, je vo mne niečo dobré, chválitebné? Ja to necítim, nepoznám to. Avšak, ak je to tam, patrí to Tebe, nie mne." S (22-01-45)

"Môj Ježišu, počítaj vždy so mnou, ako so svojou obeťou. Nepočítaj s mojou láskou, ale s tvojou, pretože to je tým že milujem Teba. Nepočítaj s mojou veľkodušnosťou a mojou silou, ale s tvojou: je to tvoja veľkodušnosť, tvoja sila, ktorá mi dáva prijať s radosťou všetko utrpenie." S (05-04-47)
Blahoslavená Alexandrina so svojím krucifixom (1939)

"Žijem len pre Teba a vďaka Tebe. Nikdy, nikdy som sa nespoliehala na seba. Nikdy, nikdy som si neverila; pre tvoju milosť, neprivlastňovala som si čokoľvek to bolo. Moja ničota, moja nesmierna úbohosť, moja neužitočnosť je to, čo je u mňa stále, stále prítomné." S (03-07-53)

 

A obrátená k Našej Pani, hovorí:

"Ty vieš, drahá Matka, akou malou sa cítim v tvojej najsvätejšej prítomnosti.

Ako často som Ti hovorila, že nie som hodna pobozkať tvoje najsvätejšie nohy, no ani zem, nie tam kde stáli, ale kam vrhli tieň!" S (02-08-47) 

 

Pravdaže, jej pokora smeruje vždy ďalej k druhým.Blok textu: Blahoslavená Alexandrina so svojím krucifixom (1939)

Avšak, vždy sa označuje ako “úbohá Alexandrina”.

Po tomto, prečítajme si nasledujúce slová:

"Netúžim byť viac než ostatné duše. Chcem pre všetkých to čo chcem pre seba: najčistejšiu lásku, vrúcnejší zápal, viac svätej lásky." L (26-07-39)

"Ak ma postihne bolesť od niektorých duší ktoré ma zraňujú tŕňmi, zosilniem aby som nemyslela na ich chyby a hovorím:

Ach Ježišu, utvor im, podobné Tvojmu, ich srdcia.

Utvor im a pripodobni najskôr moje srdce, pretože to je to čo je potrebnejšie.

Ježišu, nebeská a milovaná Matka, som vaša najnehodnejšia a najmenšia dcéra medzi tými, ktorých Vy máte vo svete." S (12-07-45) 

 

Vráťme sa teraz k tomu, že to čím sa cíti byť “malá”, jej neprekáža aby hľadala ako byť užitočná pre dobro, aby sa stala svätou zdokonaľovaním svojej misie pre spásu duší.

"Môj Bože, chcem byť malou v očiach sveta, ale veľkou v tvojich božích očiach." L (04-11-35)

Ona Ježišovi dôveruje:

"On môže z ničoho urobiť všetko. A najnehodnejšej a úbohej dcére môže dať najväčšie milosti a naplniť ju najväčším bohatstvom.

Som najneužitočnejší nástroj v jeho božích rukách. Ak by to bola jeho božská vôľa, bude schopný urobiť ma užitočnou pre všetko a všetkých." C (06-09-41)

"Ježišu, Ty buď požehnaný! Som malá, som nič. Použi toto nič v prospech ľudstva. Prijmi modlitbu najnehodnejšej z tvojich dcér!" S (24-09-54) 

Pozrime sa na niektoré odpovede od Ježiša:

"Milujem jednoduché, drobné duše a pre tento dôvod najbiednejších povýšim do najväčšej výšky.

Pokora, pokora, milovaná dcéra, ako veľmi Ma potešuje! Je to preto, že ťa milujem (...)" S (04-05-46) 

 

"Vyhrávaj, vyhrávaj vo svojej malosti!

Každá skromná a úzkostlivá duša skrytého života je veľká s jej Pánom, víťazí so svojím Pánom, dvíha sa so svojím Pánom.

Pokorený pre ľúbiaceho Ježiša je povýšený v Ježišovej láske." S (28-08-53) 

 

Zakončime zlomkom z dialógu medzi Ježišom a Alexandrinou:

- "Ach môj milovaný Ježišu, chcela by som Ti dať lásku, dať Ti napraviť a odstrániť zo sveta všetko zlo. Moje túžby sú tvoje: nemám nič svoje, ale s tým čo je Tvoje môžem urobiť mnoho vecí.

Daj mi svetlo, daj mi svoju milosť!"

- "Dôveruj, dcéra moja: s ničím som urobil všetko.

V malinkých veciach robím najväčšie zázraky. Skromná duša je všetkým pre moje božské Srdce.

Z tvojej ničoty ťa vyzdvihnem do najväčších výšok; v tvojej slepote máš všetko svetlo." S (17-09-48)

 

zdroj:
alexandrinabalasar.home.sapo.pt
zostavil: Alphonse Rocha
preklad z angl.: Proglas.sk
dátum: 16.X.2006

späť na hlavnú stránku

[CNW:Counter]